15. apríla sme navštívili Bonyhád, kde nás hostil poľovník Gyula Kiss a Poľovnícke združenie a spolok milovníkov prírody z Völgyes. Pohostenie bolo kvalifikované ako ozajstné rozmaznávanie, lebo naši hostitelia spravili všetko preto, aby sa poľovnícky víkend stal nezabudnuteľným. Pre dva dni boli charakteristické kráľovské hody, prijemné ubytovanie a degustácia vína v pivnici Sebestény. Na poľovanie sme mali možnosť hneď prvý večer. Bolo veľmi príjemné vďaka bezprostrednému správaniu sa profesionálneho poľovníka Gábora Germera . Oblasť tvorí harmonický celok s prekrásnymi hájmi, menšími lesíkmi a rybníkmi, ktoré sa nachádzajú v údolí.
Populácia srnčej zvery z hľadiska veľkosti sa dá nazvať stredne veľkou, ale hustota divinovej zvery pripomína Nízozemie. Po niekoľkokilometrovej jazde autom sme sa hneď stretli s menšími skupinami alebo srncami – samotármi. Síce k výstrelu sme sa prvý večer nedostali, ale iba z jediného dôvodu, a to preto, že som oblasť nechcel opustiť bez dobrej nahrávky, veď neprišli sme iba poľovať, ale aj natočiť pekný film.
Noc charakterizovala príjemná debata, ktorá prebiehala v dobrej nálade, a zopár pohárov vína z Bonyhádu, pravda iba s mierou, veď svitanie nás očakávalo na poľovačku. Meteorológovia nás síce nepotešovali, no napriek tomu sme sa prebudili do príjemného, mierneho skorého rána. Nakoľko sme z povinných úloh týkajúcich sa prípravy programu značnú časť stihli urobiť v predošlý deň, stačilo sa sústrediť už iba na lov. Na úspech sa nemusel dlho čakať, veď srnec, ktorý s nami v predošlé popoludnie tak zavtipkoval, ma dostal do dobrej palebnej pozície. Svoju zbraň som položil na vlastnoručne vyrobenú trojnožku a z približne 130 m vzdialenosti vypálil.
Noc charakterizovala príjemná debata, ktorá prebiehala v dobrej nálade, a zopár pohárov vína z Bonyhádu, pravda iba s mierou, veď svitanie nás očakávalo na poľovačku. Meteorológovia nás síce nepotešovali, no napriek tomu sme sa prebudili do príjemného, mierneho skorého rána. Nakoľko sme z povinných úloh týkajúcich sa prípravy programu značnú časť stihli urobiť v predošlý deň, stačilo sa sústrediť už iba na lov. Na úspech sa nemusel dlho čakať, veď srnec, ktorý s nami v predošlé popoludnie tak zavtipkoval, ma dostal do dobrej palebnej pozície. Svoju zbraň som položil na vlastnoručne vyrobenú trojnožku a z približne 130 m vzdialenosti vypálil.
Strela prenikla cez telo a v mokrej pšenici vytvorila takú sprchu, že na chvíľu sa mi zdalo, že som minul cieľ. Gábor ma, ale ihneď upokojil, že výstrel bol výborný. Teraz nasleduje tá scéna, ktorú si v pamäti uchovám do konca svojho života. Srnec s váhou parožia približne 260-270 g v momente výstrelu poskočil, a následne odbehol ešte asi 20 metrov. Vzrušene som vyčkával už s opäť nabitou zbraňou, s ktorou som stále sledoval cieľ. Vtedy sa stalo niečo veľmi nezvyčajné. Srnec zastal a s mierne pokrčenými zadnými nohami sa vyhodil do asi jeden a pol metrovej výšky a následne dopadol mŕtvy. Taký náznak, respektíve reakciu po výstrele ešte nevidel nikto z nás. Aj sme sa dohadovali, akú oblasť mohla zasiahnuť roztrieštená strela, že vyvolala takú reakciu. Pri pitvaní sme s údivom zistili, že moju korisť zložila úplne bežná „blatt“ strela. Do dnešného dňa sa dohadujeme nad tým, čo asi vyvolala túto zvláštnu reakciu tela.
Po odovzdaní diviny nás čakali veľmi chutné raňajky a následne sme sa mohli pripravovať na kar, ktorý bol organizovaný na počesť prvého zloženého srnca v sezóne, na ktorom, ako kuchár mal byť môj hostiteľ Gyula Kiss. Hlavné menu bol perkelt z diviaka, ale pri rozhovore počas prípravy jedla som okamžite vedel, že v najbližšej časti seriálu „Kuchyňa poľovníkov“ bude hostiteľom Gyula. Milý poľovníci! Každému prajem také pekné poľovačky v spoločnosti, takých milých a čestných priateľov – poľovníkov.
Do Bonyhádu ešte určite prídeme!
Text: Tamás Csejtei
Fotka: Roland Gergely
