Napríklad, ako dieťa som celé dni nespal, keď mi moja mamka oznámila, že na víkend pocestujem do obce Rátót, ku svojim starým rodičom. Pane Bože, hoci reč bola iba o niekoľkých dňoch… Strávil som tam veľmi veľa času,  zvyčajne víkendy. Dnešné deti holdujú úplne iným záľubám a príroda sa dostáva do pozadia. Svoje vlastné ja objavujú vo virtuálnom svete, hoci facebook vôbec nevonia, a nedokáže jemne pohladiť ako jarný vánok. Je síce pravda, že aj v počítačovej hre „Angry Birds”  môžu vidieť vtáčikov, ktoré ale, ani zďaleka nie sú dudky chochlaté v životnej veľkosti.

Prepáčte mi, ale trochu som sa nechal uniesť, a moja fantázia dostala krídla, ale to iba preto, lebo práve vtedy a práve tam – v obci Rátót – som držal prvýkrát v ruke rybársky prút. Pred tridsaťjeden rokmi, bolo to naozaj dávno… Skoro som povedal, že čas letí neuveriteľne rýchlo, ale to by som sa dostal do rozporu sám so sebou, a vôbec, zažil som toho naozaj veľa.

Pre tých, ktorým sa už zunuje tento článok, chcel by som popriať veľa výdrže. Všetky tieto veci som napísal z toho dôvodu, lebo nech sa stane čokoľvek v našom živote, najpodstatnejšie je to, aby sme sa vedeli usmievať a tešiť sa z každého prežitého okamihu. Včera sme sa vrátili z Abádszalók, a som plný takých pocitov, o ktoré sa s vami musím podeliť. Zasiahli ma také impulzy ako za detstva, prebudilo sa vo mne množstvo spomienok, hoci doteraz som ešte nikdy nebol v Abádszalók. Sľubujem, že v pondelok sa s vami o všetko podelím. Namiesto upútavky by som povedal iba toľko, že sa určite oplatí pozrieť si fotky, a prečítať si riadky, a samozrejme čítať medzi riadkami.

Všetkým zasnením prajem príjemný víkend!

Fotky: Enikő Juhász

Môj priateľ Pupa- tento prefíkaný lišiak – ma pozval do malebnej obce  Felsőtárkány, celkom presne na breh tamojšieho jazierka s krištáľovo čistou vodou, aby sme si zachytali pstruhy. Po prezretí nádherných fotiek, ma nemusel dlho nahovárať. Svoju žienku, svojho kamaráta Maťa a najlepšieho priateľa Bélu Kopku som natlačil do auta, a prifrčali sme do obce Felsőtárkány, na breh rybníka Sziklaforrás. Na Pupovej tvári už panoval ten tajomný, mierne tupý úsmev, ktorý by som nedokázal produkovať iba po 5-6 poldecákoch. (Z toho všetkého ste už určite uhádli, že Pupa, do desiatej hodiny rannej musel absolvovať ochutnávku repertoáru miestnych páleniek.) Už z diaľky na nás mával nekontrolovateľnými a komickými pohybmi rúk, a úprimne sme sa tešili jeden z druhého. Potom, ako sme sa poriadne vyobjímali, a Pupu som predstavil svojmu  malému tímu, aj on ma predstavil jednému zlatému človekovi, Zoltánovi Bajzátovi. Tento milý, zlatý človek nás privítal tak srdečne, ako keby sme sa poznali aspoň tisíc rokov. Ponúkol  nás tekutou špecialitou domu, a potom ako nás vybavil niekoľkými užitočnými radami, rybačka sa mohla konečne začať.

Zostavenie udíc a koncových montáži šlo pomerne rýchlo, nechceli sme totiž zbytočne plytvať časom. Moja láska chytala na 185 cm dlhý jemný prútik  Fox Rage s vrhacou záťažou 3-15 g, kým ja som sa rozhodol použiť o čosi tvrdšiu  paličku o dĺžke 225 cm tej istej značky, s vrhacou záťažou 5-21 g. Ešte predtým akoby som pokračoval v opisovaní našej výbavy, musím vám prezradiť, že moju rodinku zastihla veľká radosť, nakoľko v predchádzajúci deň mi zavolal môj priateľ Tomi Walter, že pri príležitosti Medzinárodného dňa žien by ma chcel prekvapiť. Potom, ako som svojho dlhoročného kamaráta poslal do teplejších krajín, pochopil som, že vôbec  nežartuje. Samozrejme, nemyslel si, že som sa dal preoperovať na ženu, ale naozaj mal pre mňa pripravené jedno obrovské prekvapenie. Tomi ma požiadal, aby som zašiel do  Sorokrárskej predajne  Walterland, kde ma čaká menší balíček. Keďže v žilách mi tečie podlá krv, ako karmu som očakával voľajakú vyskakujúcu hrôzu, ale namiesto gumeného pavúka či farebnej bomby, vo svojej originálnej krabici ma čakalo to, o čom som už dávno sníval:

Tohtoročný model navijaka Fox Rage UL Tron 2500 Pro …

Chlapsky sa vám priznám, že ma dosť hlboko dojalo, že tento zaneprázdnený človek, ani v tomto obrovskom zhone nezabudne na svojho priateľa, a veľmi dobre vie, akú obrovskú radosť mu dokážu spôsobiť takéto nečakané prekvapenia. Priateľ môj, aj touto cestou ti zo srdca ďakujem! Vráťme sa ale späť k pôvodnej tematike, na koniec našich „lán“ s priemerom 0.18 mm sme si naviazali 0.14 mm hrubé nadväzce z fluorocarbónového vlasca, no a na koniec nadväzcov sme si pripevnili obratlík s karabínkou. Dostali sme sa k mimoriadne dôležitej časti, nakoľko každého jedného loviaceho rybára sme sa opýtali, na čo chytajú, atď. Zaujímavým  spôsobom, muškárom sa až tak nedarilo. Našiel sa taký lovec, ktorý prisahal na dvojku Meppsku, ale taktiež aj taký, ktorý zakotvil pri dvojdielnych wobleroch. Vzhľadom na to, že každý odporúčal niečo iné, radšej som sa rozhodol uposlúchnuť inštinkt svojej milovanej žienky. „Bezpodmienečne začnime s menšími woblermi, a na gumené rybky môžeme rovno zabudnúť“ – vravela moja nežnejšia polovička, a keďže ma počas našich spoločných rybačiek častokrát predbehne, ani v tomto prípade som nevidel žiadny dôvod na to, aby som jej oponoval.

Do našich karabíniek sme zavesili čierne MFR 3, a na prvú rybu sme nemuseli čakať viac ako dve minúty. Prvú bodkovanú som ulovil  ja. Bola to nádherná, pestrofarebná a úplne zdravá rybička.

Po prvej rybke som ulovil peknučkého dúhaka, po ktorom ale nasledovala polhodinová prestávka, aspoň u mňa. Nie tak ako u mojej životnej láske, ktorá chytať začala s polhodinovým oneskorením. Po druhom nahodení ulovila najväčšieho pstruha turnaja.

Na svoju milú som bol nesmierne pyšný. Medzitým ma napadlo, že otestujem aj nástrahy vyrobené v rodinnej manufaktúre môjho priateľa Norberta.  Z rodiny woblerov Norizi, som do boja poslal väčší, 5 cm dlhý model krikľavo zelenej farby. Výsledkom prvých troch nahodení boli tri nádherné ryby. Myslím si, že sú fakty a veci, ktoré nepotrebujú komentár… Woblery Norizi som odmenil 10/10 bodmi.

To, že ujco Zolo k nám pribehol každé dve minúty – pričom v rukách držal jednu falošnú fľaštičku, v ktorej akiste nemal zázvorovú limonádu,- nesmierne sťažovalo  nepretržité nahadzovanie. Naše desiate takéto stretnutie na brehu jazierka už spôsobilo isté rečové problémy, a už som nedokázal kontrolovať svoje pohyby. Z toho dôvodu sme sa nazdávali, že najlepšie bude, keď stiahneme plachty. Už sa aj stmievalo, no a navyše, z neustáleho zdolávania som do večera dostal silnú svalovicu, ktorá bola na druhý deň ešte horšia. Keby som musel vyhodnotiť tento skvelý víkend, aj za výsledok, aj za obsluhu by som pridelil jedničku s hviezdičkou. Bol to naozaj perfektne vydarený víkend. Teraz sa s vami na dva dni opäť rozlúčim, nakoľko sa ide na ryby. Nechcem prezradiť pointu, ale aj na túto príležitosť čakám aspoň rok. Najbližšie sa prihlásim vo štvrtok!

Nech sa ohýbajú!
S pozdravom, Oli
Fotky: Enikő Juhász

Je síce pravda, že vodu poznáme ako našu dlaň, avšak predsa len sme plánovali chytať na novom mieste, považovali sme teda za nesmierne dôležité, aby sme vyhliadnutý úsek presondovali čo najprecíznejšie. V polovici novembra, jazero navštevuje oveľa menej rybárov ako počas hlavnej sezóny (na tomto úseku sme chytali iba my dvaja), mali sme teda k dispozícii dostatočne rozsiahly voľný priestor, čo sme samozrejme maximálne využil. S parťákom sme sa dohodli, že všetky naše kŕmne miesta – chytali sme na štyri prúty – vytvoríme v hlbších častiach vyhliadnutého úseku. Z toho dôvodu, sme dve naše koncové montáže umiestnili do prvého, kým ďalšie dve, do druhého jarku.

Počas novembrovej výpravy, som ako nástrahy  používal boilies príchute Elite – banana a Fish-Liver, kým môj tímový kolega sa rozhodol pre osvedčené príchute  Monster Liver a Monsters Paradise. Guličky, ktoré sme použili na vnadenie,  sme bohato poliali tekuto potravou  Carptrack Liquid a následne posypali práškovým atraktorom  Carptrack Powder, extraktom GLM Full Fat a  Stick Mixom Explosiv. Takto zatraktívnené boilies sme nechali odstáť. Boilies, ktoré mali slúžiť na upútanie pozornosti našich miláčikov, získali takto mimoriadne atraktívny obal.

Na prvý záber sme čakali do zotmenia. Prihlásil sa v podobe lysca vážiaceho 10 kg, po ktorom nasledovali dva menšie jedince. Cez deň potom zabodoval aj môj parťák. Po napínavých súbojoch zdolal dvoch nádherných šupináčov s hmotnosťou 12.30 a 14.70 kg.

Po takomto skvelom úvode som si bol stopercentne istý, že v priebehu druhej noci, nám šťastena dopraje ešte aj krajšie ryby. Ani sme sa nenazdali a opäť sa zotmelo. Večerné ticho zrazu prerušil zvuk signalizátora. Napriek studenej vode, sa zaseknutá ryba tešila pomerne dobrej kondícii, nasledoval teda dlhý a mimoriadne napínavý súboj na konci, ktorého môj vytešený parťák, do podberáka priviedol najväčšieho kapra výpravy, prekrásneho šupináča vážiaceho 16.80 kg.

Nádherný šupináč ulovený na kombináciu 22 m guličky príchute Elite banana a 16 mm pop-up –ky, tej istej príchute.  

Po úspešnom zdolaní nasledovalo rýchle váženie, a prekrásneho kapra sme do ranného fotenia uložili do kaprového vaku. O čosi neskôr som dostal ďalší záber. Bol to šupináč vážiaci 12 kg, ktorému zachutilo boilies príchute  Fish-Liver.

V skorých ranných hodinách nás zo spánku  budila jazda od kapra vážiaceho 7.5 kg, po ktorom sa počas balenia, na vzdialenejší prút dostavil posledný záber krátkej výpravy. Bol to šupináč, ktorému sme navážili 12.90 kg. Obe ryby sa ulakomili na kombináciu nástrah príchute Elite-Banana.

S vlastníkmi ostrova, sme mali na nasledujúci víkend dohodnutú ďalšiu rybačku. Táto výprava, sa od prechádzajúcej líšila v tom, že mala byť zameraná na  testovanie tohtoročnej novinky od fy. Imperial Baits, a to boilies s názvom  Worm Up, pričom sme s chlapcami z tímu  Keen Carp, plánovali osláviť aj dvojité narodeniny. Na breh jazera sme dorazili vo štvrtok. Do pripravených člnov sme naložili všetky potrebné veci a presunuli sme  sa na ostrov. Na  dvoch z našich prútov, sme ako nástrahu použili testovanú novinku, teda boilies  Worm Up.  V priebehu prvej noci sme ulovili 5 ks kaprov, v rozmedzí od 5 do 9 kg. Tu by som chcel pripomenúť, že južný vietor má na tomto mieste veľmi dobrý vplyv na apetít rýb.

Do rána sa počasie úplne zmenilo. Vietor ustal a do konca rybačky už panovalo hmlisté a pochmúrne počasie.

Zmena počasia sa odzrkadlila aj na aktivite rýb. Zábery prichádzali už iba sporadicky, ale napriek tomu, sme urobili všetko v záujme toho, aby sme z našich lovných miest vyťažili maximum. Krajina sa zahalila do hustej bielej hmly, ktorá v značnej miere sťažovala nočné zdolávania. Na otvorenej vode, medzi kríkmi rastúcimi priamo v koryte jazera, bolo veľmi ťažké orientovať sa za takýchto okolností.  Aby sme to nemali až tak jednoduché, 90 % záberov sa dostavilo v nočných hodinách. Z toho dôvodu, každá jedna úspešne zdolaná ryba nás dokázala nesmierne potešiť. V priebehu druhej noci  sme ulovili dvoch kaprov, a to jedného menšieho, vážiaceho 6 kg a následne  ďalšieho, ktorému sme namerali o čosi viac ako 10 kg. V priebehu týchto troch dní, iba jediné kŕmne miesto fungovalo podľa našich predstáv.  Všetky nami ulovené kapry sa nechali zlákať na kombináciu plávajúcej a potápavej guličky  Worm Up, pričom naše úspešné nástrahy z predchádzajúcej rybačky, utrpeli tentoraz úplne fiasko.

Darmo sme vyhľadávali nové lovné miesta, naša námaha neprinášala žiadne ovocie. Nadišla posledná noc, a keďže bujará oslava narodenín nás poriadne vyčerpala, vo večerných hodinách sme sa uložili k spánku.

Tesne po polnoci ma zobudilo nesmelé pípnutie signalizátora. S mojím parťákom sme naskočili do člna, a o niekoľko okamihov neskôr sme sa už plavili priamo v strede hustej, bielej hmly. Po niekoľkých minútach sme dorazili ku kríkom a úspešne sme vyslobodili zaseknutú rybu. Nasledoval krátky, ale mimoriadne tvrdý súboj, na konci ktorého, sme do podberáka priviedli najväčšieho kapra terajšej výpravy, a to šupináča vážiaceho 13.20 kg.

Úspešnú montáž som precízne položil na predchádzajúce miesto, a následne sme vyrazili smerom k brehu. Tí ktorí už zažili rybačku v takomto počasí, určite veľmi dobre vedia, aké to je, keď si človek nevidí ani na svoj nos, a pomaly napreduje do tej hustej, bielej ničoty. Po našom úspešnom návrate na breh a uložení prútu do stojana, som si vôbec nebol istý, či sme vlasec od koncovej montáže viedli na správnom mieste, teda mimo konárov kríkov. Nech je ako chce, na vodu už pôjdeme iba v prípade záberu.  Asi po dvoch hodinách, opäť ma prebúdzalo nesmelé pípnutie, po ktorom nasledoval súvislí ťah. Po zodvihnutí udice sa zopakovala tá istá situácia ako po predchádzajúcom zábere. Keď som vlasec vyslobodil spomedzi konárov,  oprel som sa do udice a zaseknutú rybu som sa pokúsil odlepiť od dna, ale bezvýsledne. Napriek chladnej, iba 2 stupňovej vode, sa kapor tešil veľmi dobrej fyzickej kondícii. Ukázal sa nám až po desaťminútovom, nesmierne napínavom zdolávaní. Nasledovalo ešte zopár tvrdých výpadov, ale už čoskoro sa ocitol v sieťke podberáka. Ručička váhy sa ustálila na hodnote 15.20 kg.

V porovnaní s okolnosťami, sme naše krátke novembrové výpravy ohodnotili ako vydarené, nakoľko v neustále sa ochladzujúcej, sotva niekoľko stupňovej vode, sa nám v obidvoch prípadoch pošťastilo prekročiť 15 kg hranicu, pričom do podberáka sme priviedli ešte veľa ďalších pekných rýb.

Ešte raz ďakujeme chlapcom z tímu  Keen Carp za pozvanie a možnosť, a samozrejme aj za skvelú zábavu!

Aj tieto kratučké rybačky sú skvelým príkladom toho, že aj testeri dvoch navonok konkurenčných firiem môžu absolvovať priateľské stretnutie spojené s vydarenou  rybačkou!!!

Autor: András Lőrinc (Imperial Baits – Carp ‘R’Us Team)

Cítim sa naozaj zvláštne a hlavou sa mi motajú divné myšlienky, keď poviem, že teraz v apríli som sa ešte pripravoval na ozajstnú zimnú rybačku. Myslím si, že som vôbec nepreháňal, keď som plánovanú rybačku -v dôsledku ireálneho počasia zo začiatku tohto „bláznivého“ mesiaca – označil za zimnú. Na mieste natáčania nás privítalo pochmúrne počasie, poprchávajúci dážď, 3-4°C voda a úplne bezvetrie. Na breh vody, okrem nášho štábu nezavítal nik, z čoho som – v súvislosti s natáčaním filmu a samozrejme aj samotným lovom rýb – nebol píliš nadšený. Keď som sa presvedčil, že zvyšná časť natáčania už pôjde bez problémov aj bez mojej prítomnosti, s členmi štábu som sa rozlúčil, o niekoľko metrov ďalej som vytiahol naše „tímové“ pickerové prúty a začal som sa pripravovať na súboj proti našim miláčikom.

Opäť som sa rozhodol použiť svoju obľúbenú a osvedčenú zimnú vnadiacu zmes. Je to mix tmavšej farby, vytvorený špeciálne pre zimný feedrový lov. Má mimoriadne intenzívnu, už-už pistáciovú alebo skôr mandľovú arómu, ktorá už sama o sebe je postačujúca na to, aby upútala pozornosť kaprov a bielych rýb. Nie náhodou spomínajú odborní spisovatelia na toľkých miestach, že kapry v tomto období, resp. v takejto studenej vode, uprednostňujú práve takéto tmavšie krmivá, najmä sladkastej alebo ovocnej príchute. Toto konštatovanie nepochádza z mojej hlavy, zrodilo sa na základe dlhoročných skúseností ozajstných profesionálnych športových rybárov  a myslím si, že takéto skvelé rady sa určite oplatí uposlúchnuť. Nadôvažok, toto tvrdenie sa do konca dňa opäť potvrdilo.

Vráťme sa, ale späť k prípravám na rybačku. Na upútanie pozornosti rýb som namiešal o čosi viac ako pol kilogramu vnadiacej zmesi, do ktorej som pridal trocha výťažku z kukuričných klíčkov (CSL)  jahodovej príchute a taktiež trocha arómy tutti frutti. Po takejto dôkladnej „predohre“, k dosiahnutiu dokonalej konzistencie už stačilo pridať iba menšie množstvo vody.  Medzitým ako som sa prehrabával vo svojich taškách a čakal, aby namiešaná zmes dokonale vsiakla  do seba pridané atraktory, na spodku jedného sáčka som objavil červené krmivo hrubšej štruktúry, ktoré pochádza z dielne iného výrobcu a z ktorého sa zvýšilo už iba naozaj malé množstvo. Aby ani táto zmes nevyšla nazmar, rozhodol som sa ju pridať do pripravenej dávky. Dve bójky, ktoré som objavil v strede jazera, znamenali pre mňa dve veci: buď je na tom mieste väčšia prekážka (úprimne povedané, pravdepodobnosť tejto verzie je pomerne nízka) alebo pravidelne zakrmovaný flek. Presne v to som dúfal, keď som sa so svojimi trojmetrovými prútikmi pokúsil dohodiť na vyznačené miesto. Bolo zbytočné zaklipnúť vlasec do klipu na cievke navijaka, nakoľko pri každom jednom hode som dosiahol maximálnu vzdialenosť. Produkovať dlhšie hody som nedokázal , smer bol správny a tak moja koncová montáž zakaždým dopadla na to isté mesto. Po bójky som síce nedohodil, chýbalo k tomu dobrých 15 m, myslím si však, že so svojimi jemnými prútikmi som aj tak urobil všetko, čo bolo v mojich silách.

Dážď poprchával a popritom, že panovalo úplne bezvetrie, ani ryby ma neotravovali so svojimi zábermi. Živú zložku som nemal so sebou, iba pacované kukuričné zrnká a zopár kusov umelých kostniakov – cesnakovej príchute. Väčšiu časť namiešanej zmesi som na lovné  miesto dopravil pomocou košíka a trpezlivo čakal. Ale naozaj trpezlivo, nakoľko  v jednom kuse pršalo, bolo chladno, a na citlivej špičke sa zatiaľ neprejavilo ani jemnejšie ťuknutie. Uplynuli aspoň dve hodiny, a okolnosti sa pekne pomaly zmenili. Vietor zosilnel, prestalo pršať a konečne som zaregistroval prvé nesmelé ťukance a zopár falošných záberov.  Moji „protivníci“ mi tato dávali najavo, že sú konečne tam, kam som ich plánoval nalákať. Asi každých 15 minút som musel oba svoje prúty prehodiť, v dôsledku čoho, som pekne pomaly spotreboval aj zvyšnú časť  vnadiacej zmesi. Zaregistroval som síce zopár ráznejších záberov, ale žiaľ, nedokázal som premeniť ani jeden z týchto. Rozhodol som sa naviazať dlhší nadväzec a tak na konci  hlavného vlasca o hrúbke 0.16 mm už visel aspoň 50 cm dlhý kus monofilu o priemere 0.14 mm. Na koniec jemného vlasca som naviazal háčik veľkosti č.16 – našťastie ešte doma – nakoľko nie som si istý, či by som to dokázal v takomto studenom počasí.

Bolo chladno a aj voda bola studená. Bol som si stopercentne istý, že ryby iba oťukávaj moje nástrahy. Keďže deň sa už chýlil ku koncu, aj natáčanie sme plánovali  pomaly  ukončiť. Ako som už spomenul, medzičasom prestalo pršať a tak som vyliezol z malej pagody a podišiel bližšie k nahodeným prútom. Pri jednom jemnom zábere som sa rozhodol zaseknúť, a čuduj sa svete, ulovil som skoro 4 kg ťažkého jesetera. – Tak, to už je naozaj skvelý začiatok sezóny! – pomyslel som si v duchu.   O zopár  minút neskôr som ulovil ďalšieho jesetera, pravda o čosi menšieho  ako bol prvý. Aj tejto rybe zachutili gumené kostné červy cesnakovej príchute a otrhané zrnko pacovanej lahôdkovej kukurice, alebo možno práve vnadiaca zmes jahodovej príchute, nakoľko podľa mojich poznatkov, jeseter nie je až tak prieberčivý, jednoducho všetko nasaje čo mu príde pod nos.

Môj nadväzec, ktorý som medzičasom vymenil za kratší, v dôsledku nečakaných súbojov sa poriadne skrútil a o čosi neskôr, po viacerých jemných  ťukancoch som zaregistroval ozajstný „letný“ razantný záber, po ktorom, jemná špička zostala ohnutá ako luk. Už v okamihu záseku som cítil, že mám dočinenia s väčšou rybou, nakoľko nepodnikla bezhlavé výpady, iba plávala pomalým tempom a držala sa pri tom pri dne. Keď sa priblížila ku brehu, pri jednej otočke som uvidel jej chrbát a okamžite som povolil  brzdu navijaka. Zdolať takúto rybu s takýmto jemným náčiním?
Zážitok zo zdolávania bol neopísateľný. Už sa viacerý pokúšali opísať, odovzdať tento  zážitok, čo najhodnovernejšie,  myslím  si však, že žiadne slová nedokážu nahradiť ten pocit, a tak sa o to radšej ani ja nepokúšam. Dodal by som len toľko, že keď som prvýkrát uvidel rybu, od vzrušenia a nervozity sa mi roztriasli kolená.

Darmo som mal v rukách ohybný, pružný prút a navijak s citlivou brzdou, obával som sa o svoj tenký nadväzec. Z toho dôvodu som radšej prepol páčku spätného  chodu a svojho súpera som sa pokúšal zdolávať ako ozajstní profíci. Kapor ma naozaj uposlúchol, pekne krásne vyplával na hladinu, a už čoskoro som ho priviedol do podberáka. Moji kolegovia pracovali  ostošesť a tak z ich síl vystačila iba táto jedna jediná fotka. Pravda hlavnou postavou aj tak nie som ja, bola to však naozaj pamätná jarno-zimná rybačka, ktorú som chcel za akúkoľvek cenu zvečniť. Som si istý, že rybu do  blízkosti nástrahy nalákalo poobedňajší obdobie, ako aj intenzívne arómy a samozrejme, aj presné hody boli nesmierne dôležité. Len sa zamyslíme nad tým, čo môže znamenať v takomto veľkom jazere pol kilogramu vnadiacej zmesi, a to aj napriek tomu, že je silne aromatická, z toho dôvodu bolo naozaj potrebné chytať, čo najpresnejšie. Samozrejme, nešlo mi to stopercentne, ale robil som všetko čo bolo v mojich silách.

Myslím si, že jednu dôležitú vec predsa len môžem skonštatovať! Keď na našom lovnom mieste nie sú žiadne prekážky, kvôli ktorým môžeme prísť o zaseknutého súpera, aj pri love veľkých rýb môžeme pokojne používať extra jemné náčinie. Keď rybu už máme na háčiku, buďme trpezliví, dokonale si vychutnajme každú minútu zdolávania, aby sme na konci mohli zožať vavríny! Aj ja som konal podobne!

Autor: Szabolcs Jéger

Zaujímavý nápad s matchovitým obalom

Určite si viacerí pamätajú záťaže vytvorené rôznymi aromatickými nádržkami a podobnými nápadmi. Musíme však uznať, že to neboli príliš životaschopné riešenia, aspoň ja osobne som stretol veľmi málo rybárov, ktorí používali spomenuté olová. Bolo tomu  tak možno z toho dôvodu, že ich príprava bola problematická, ale samozrejme, aj cena môže byť rozhodujúca pri kúpe daného produktu v rámci športového rybárstva. Myslím si, že počas potuliek za našimi miláčikmi, popri výrazne ochutenej nástrahe nebudeme potrebovať takéto typy olov, hoci vo viacerých prípadoch môžu byť aj užitočné. Ako príklad by som  uviedol situáciu, keď na vlasovom nadväzci máme nastraženú plávajúcu nástrahu menej výraznej alebo neutrálnej príchute, vznášajúcej sa niekoľko centimetrov nad dnom, pričom drobné častice uvoľňujúce sa z povrchu olova zmenia hodnotu Ph vody a takto vysielajú signál kaprom, ktoré sa zdržujú v blízkosti, alebo plávajú práve v okolí ponúknutej maškrty.

Ďalším efektívnym riešením môže byť to, že olovo namočíme do tekutiny sladkastej príchute, pričom vedľa háčika máme našitú nástrahu rybacieho alebo mäsového charakteru. Úprimne povedané, môžeme vyskúšať množstvo chuťových variácií, pričom všetko záleží len na našej fantázií. Uznajme, čo vlastne stratíme keď počas lovu použijeme takéto olová.

Svojou formou sú úplne zhodné so známymi typmi, líšia sa iba materiálom ktorým sú obalené.

Po kontakte s vodou, sú drobné chĺpky takmer neviditeľné.

Po namočení do dipu, vo vode môže vytvoriť naozaj lákavý mrak.

Na povrch olova môžeme naniesť arómu úplne odlišného charakteru, ako je príchuť nami použitej nástrahy.

Do prostredia oveľa lepšie zapadne ako odfarbené olová s lesklým povrchom, avšak najdôležitejšou vlastnosťou je predsa len to, že v tečúcej vode, ani po troch hodinách nestratilo svoju arómu.

Olovené kiwi, už čoskoro vyskúšame aj počas lovu.

Zatiaľ som mal možnosť iba na tečúcej vode vyskúšať to, po akú dobu je schopné udržať nanesenú arómu: po 3 hodinách bolo ešte stále cítiť korenistú príchuť. Som si stopercentne istý, že keby som olovo nechal vo vode do rána, aj vtedy by voňalo podobne. Samozrejme, na silne zabahnenej vode s bohatým výskytom rašeliny, je situácia úplne iná, z toho dôvodu, počas našej  najbližšej rybačky, tieto naozaj vydarené olová otestujeme čo najdôkladnejšie.

Autor : Attila Csákány

Fotky: Fruzsina Dedics

Írta: Csákány Attila

Kép és hír forrása: anglingspirit.com

Samozrejme popri nádhernom okolí a k nemu prislúchajúcej teplote boli našim hlavným cieľom obyvatelia oceánu. Plavili sme sa vlastne každý deň, niekoľko hodín k vstupnom atolov,  aby boli naše nočné rybačky, čo najúspešnejšie. Samozrejme ani počas dňa sme sa nenudili, veď počas trollingu sme dúfali, že naše veľké umelé nástrahy vzbudia pozornosť morských predátorov. Asi neprezradím veľké tajomstvo, keď poviem, že sme opäť zažili neuveriteľné dobrodružstvá , pozrime sa teda podrobne, čo sa vlastne udialo.

Trolling je inak, v Maďarsku menej známym spôsobom lovu, je podobný ako prívlač za plávajúcou loďou len s tým rozdielom, že udica sa nedrží v rukách, ale je umiestnená v pevnom stojane na lodi a takto sa pokúšame uloviť niekoľko vehementných dravcov. Pre nás to bol krst ohňom, veď  takýmto spôsobom sme ešte nelovili, myslím si však, že sa jedná o veľmi jednoduchú metódu lovu. Jedná sa vlastne o to, že sa úspešné nástrahy spustia do istej vzdialenosti za loď, ktorá sa pohybuje rovnomernou rýchlosťou nad dobrými miestami a my čakáme na záber. V našom prípade bol rozdiel len v tom, že sme svoje rôznofarebné nástrahy ťahali za loďou v hĺbke 1-2 metre počas plavby medzi jednotlivými „ Fishing Point“ teda lovnými miestami.  Dôležité bolo. že sme používali naraz dve udice s návnadami spustenými do rôznych vzdialeností od našej lode Dolphin kvôli tomu, aby sme sa vyhli ich pomotaniu.

Dohodli sme sa na tom, že sa budeme pri udiciach striedať, aby Fortuna mohla obdariť každého z nás fantastickým zážitkom z nevšedného zdolávania. Podľa slov kapitána lode môžeme uloviť najmä ryby zvané Wahoo, ktoré ako sme sa neskôr dozvedeli sú jednými z najrýchlejších tropických rýb. Tieto makrelovité ryby migrujú v obrovských skupinách a zaútočia takmer na všetko, čo im skríži cestu. Dúfali sme, že aj v našom prípade to takto bude, preto sme sa rozhodli ako nástrahu použiť plávajúce wobblery s modrastým nádychom v dĺžke 15-25 cm. Prvý záujemca zabral po necelej pol hodine plavby znamením záberu bolo prudké vymotávanie šnúry z multiplikátora. Po zábere sme museli nahlásiť kapitánovi, že ho žiadame o “STOP”- ku. Náš prvý Wahoo sa nechal pomerne ľahko pritiahnuť k lodi, potom ako však vycítil nebezpečenstvo unikal strašnou silou späť do modrých hlbín. Po pätnásť minútovom súboji plnom tvrdých výpadov sme však už mohli fotiť tohto vznešeného súpera.

Po Ádámovi a Romim nasledoval Józsi, potom sa aj mne podarilo pritiahnuť k lodi jednu krajšiu rybu. Podľa   informácií od ostatných účastníkov som vedel, čo ma čaká, uznávam mali pravdu Wahoo je skutočne rýchla a neuveriteľne bojovná ryba. Táto makrelovitá ryba môže dorásť až na váhu 50 kg nemusím asi ani pripomínať, že sa jedná o čistú svalovinu.

Preto môžeme očakávať nezabudnuteľný súboj. Takmer každému z nás sa podarilo uloviť po jednom kuse, čo však bolo zaujímavé, že zábery prichádzali výlučne na nástrahy s modrastým nádychom. Na rovnaké nástrahy zlatistej, zelenej ani oranžovej farby sme záber nezaznamenali. Z akého dôvodu to takto bolo ostalo pre nás záhadou, aj keď sme nad tým dlho polemizovali počas plavby k ďalšiemu  koralovému útesu. Odôvodnene sme cítili, že aj tento deň bol pre nás “nový” veď sme boli úspešní, takým spôsobom lovu, ktorým doteraz ani jeden z nás nelovil navyše náš úspech korunovali a prekrásne sfarbené ryby Wahoo.

Pokračujeme…

Text: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány

Po doobedňajšom „obrúsku prestri sa“ (priznám sa úprimne, pohostenie bolo naozaj fantastické, veď sme si mohli vybrať z viac ako 15 druhov jedál) loď Dolphin vyrazila, a po uplynutí  niekoľkých hodín  sme zakotvili na novom  rybárskom bode. Počas plavby sme si pripravovali koncové montáže, ba dokonca, sme sa vopred dohodli, kto s akými nástrahami resp. technikou bude loviť poklady oceánu.

Podobne ako prvý deň, každý sa pripravoval na vertikálny lov, avšak s rôzne veľkými háčikmi, nadväzcami a nástrahami. Bolo  jednoznačné, že na jemnejšie zostavy sa aj v tomto prípade môže dostaviť podstatne viac záberov, ale samozrejme, v prípade väčších úlovkov to môže byť poriadny problém. Našiel sa taký člen  družstva, ktorý popri spletanej hlavnej šnúre, použil rovnaký  materiál aj na výrobu nadväzca, samozrejme v tenšom priemere, na ten namiesto obrovských hákov naviazal háčiky veľkosti č. 2/0 a 3/0, aké sa u nás používajú pri love  sumcov. Samozrejme, ani tieto háčiky nie je možné označiť za bežné alebo maličké, avšak použitie uvedených veľkostí za takýchto okolností, v záujme úspešného zdolania zaseknutej ryby je naozaj  opodstatnené. Ďalšiu alternatívu predstavovali obrovské háky veľkosti 10/0 naviazané na oceľové lanká, ktoré sa používali pri love vyslovene veľkých oceánskych rýb, akými sú žralok a raja.

V priebehu krátkeho času sme ulovili…

…naozaj úctyhodné množstvo nástrahových rybiek.

Podľa tvrdenia kapitána lode, na tomto mieste môžeme rátať s podstatne väčšími úlovkami, niet teda divu, že sme sa už veľmi tešili na zážitky, ktoré nás čakali po zotmení a ustáti prúdenia. Potom ako sme spustili naše koncové montáže do 40-50 m hĺbky, v skoro minimálnom prúdení bolo dokonale cítiť, kedy dosadla záťaž na dno. Následne sme namotali niekoľko metrov šnúry tak, aby sa celá montáž odlepila od koralov a začal sa očakávaný lov. Ako prvé sa prihlásili menšie úlovky, ktoré sme neskôr použili ako nástrahové rybky.

Na pevnejších náčiniach sme použili väčšie háčiky, na ktoré sme nastražovali rybie mäso.

Chytanie nástrahových rybiek  si vyžadovalo dokonalú koncentráciu, nakoľko malým oceánskym beštiám stačilo niekoľko sekúnd na to, aby dokonale „očistili“ naše háčiky. Po ulovení asi tuctu menších rýb, ich aktivita zoslabla, čo bolo jednoznačným znamením toho, že ich vyrušili väčšie jedince.

Medzitým, v zadnej časti lode, kde sa vďaka pozícii plavidla, hĺbka vody už pohybovala okolo 60 m, na Raduho udicu sa prihlásil mimoriadne tvrdý záber a po záseku sa rozpútal taký súboj, ktorý nie len jemu, ale  aj nám vonkajším pozorovateľom zostane navždy pamätný. Tvrdá udica sa ohla do oblúka, a z obrovského navijaka sa nezadržateľne vymotávala hrubá spletaná šnúra a to aj napriek tomu, že sa oceánskeho bojovníka snažila zastaviť skoro maximálne dotiahnutá brzda. Trvalo dobrú hodinu, kým sme prvýkrát zahliadli jeho súpera. Bola to raja žralokovitá, ktorá až teraz začala pritvrdzovať.

Príprava na vylovenie obrovského tela…

Mohutné telo…

…využilo všetky triky na to…

… aby sa zbavilo háčika.

To sa mu napokon aj podarilo…

… na naše najväčšie prekvapenie totiž…

… oceľové lanko jednoducho neznieslo to zaťaženie.

Z cievky obrovského navijaka neúnavne vymotávala ďalšie metre šnúry. Brzda bola skoro úplne dotiahnutá,  keby ju totiž Radu opäť pustil na voľnú a dlhú uzdu, zdolávanie by sa skončilo iba o niekoľko hodín, samozrejme iba za predpokladu, že sa medzitým nevysilí samotný lovec. O čosi neskôr, odhadom 100 – 150 kg ťažká krásavica sa už skoro položila na hladinu,  v tom sa ale ozvalo prasknutie, z prútu sa odlomili vodiace očká, a následne, sa aj háčik vytrhol z papule obrovskej ryby – teda aspoň sme si to mysleli. O niekoľko  sekúnd sa však vysvitlo, že pretrhlo sa hrubé oceľové lanko. Asi nemusíme zvlášť vysvetľovať akému zaťaženiu  bolo vystavené celé náčinie, stačí keď poviem, že spletané šnúra zostala doslova zapečená(!) v roľničke maximálne odolného navijaka. O prúte už ani nehovoriac:) . Bol to neuveriteľný súboj a to sme ešte boli iba na začiatku noci.

Spletaná šnúra zostala doslova zapečená v roľničke navijaka, na cievke je vidieť jednu z vypadnutých výplní vodiacich očiek… : )

Po takomto napínavom úvode,  sa to aj nám rozbehlo. Ulovili sme množstvo nádherných a neuveriteľne bojovných rýb. Nebolo ničím výnimočným, že sme v priebehu štvrťhodiny zdolali 4-5  obyvateľov oceánu. Medzi našimi úlovkami sa našiel nádherný  Grouper, pekné pyskatce, Big Eye Trevally a zopár pre nás neidentifikovateľných druhov rýb.  Najmä zdolávanie  Trevally   bolo obrovským zážitkom, nakoľko po zábere okamžite produkovali nezastaviteľné výpady, potvrdzujúc tak svoju povestnú bojovnosť. Až vtedy sme  pocítili chuť oceánskej rybačky a taktiež aj to, s akou neuveriteľnou silou disponujú tamojšie ryby. Bez preháňania môžem prehlásiť, že ryby sme zdolávali ako na bežiacom páse, veru bolo čo robiť, aby sme sa stíhali vzájomne fotiť s našimi úlovkami.

S pekným  Grouperom.

Skoro každý člen družstva ulovil…

…nádherného pyskatca

 Big Eye Trevally…

… v 40-50 m hĺbke bojovali naozaj urputne.

Podľa posádky lode, členovia predchádzajúceho japonského družstva ulovili síce väčšie ryby, avšak my sme už teraz mali na svojom konte viac úlovkov ako oni v priebehu celého týždňa. Táto informácia nás veľmi zaskočila, ale samozrejme aj nesmierne potešila. Ani naši kameramani neoddychovali. Tere už zdolával ako skúsený rybár, ale pre Balázsa to bol krst ohňom. Napriek tomu, táto noc aj nášho nováčika obdarila celoživotnými zážitkami. O to viac, že na konci 10 minútového tvrdého zdolávania, medzi trofeje rýb, ktoré stihol uloviť počas svojej krátkej rybárskej kariéry si mohol pripísať aj nádhernú „rybiu hlavu“.  S prekvapením sme zistili, že na háčiku vytiahnutej montáže, vedľa nastražených kúskov rybacieho mäsa zostala visieť hlava odhadom 6-8 kg ťažkej ryby . Jej telo rozhrýzla ďalšia ryba, ktorej  papuľu museli zdobiť zuby ostré ako britva.

Spoločná fotka s torzom úlovku.

Avšak pointa dňa nasledovala až po tejto príhode, ktorá ako neskôr vysvitlo v značnej miere určila priebeh rybačiek, konajúcich sa v priebehu nasledujúcich dní. Myšlienka týkajúca sa lovu vláčením sa zrodila takým spôsobom, že v blízkosti hladiny sme zaznamenali jednoznačné znamenia svedčiace o silnej aktivite rýb, ktoré sa prezrádzali výskokmi nad hladinu, ale samozrejme, pri mesačnom svite bolo veľmi ťažké identifikovať páchateľov. Keďže nás  spoločnosť  Energofish vybavila  s množstvom woblerov, ktoré na trh budú uvedené v roku 2013, rozhodli sme sa, že ich otestujeme za naozaj drsných podmienok. Asi nepreháňam keď napíšem, že  nasledujúce dve hodiny predčili všetky naše očakávania. Pomocou testovaných umelých nástrah sme ulovili  také množstvo barakúd, ktoré by sme ani vo sne nečakali. Našich prvých 10 nahodení skončilo bez výnimky s úspechom, ba dokonca, aj nasledujúce nahodenia – okrem niekoľkých nepremenených záberov alebo stratených rýb – priniesli úlovok. Privlačové prúty sme odovzdávali jeden druhému, aby každý z nás okúsil zdolávanie tejto mimoriadne bojovnej ryby.

V priebehu necelých dvoch hodín…

… podarilo sa nám uloviť množstvo…

…neuveriteľne bojovných barakúd.

Dravce : )

Potom ako húf barakúd odplával preč, do popredia sa opäť dostal vertikálny lov, avšak okrem niekoľkých menších úlovkov, aktivita rýb ani zďaleka nebola taká intenzívna ako pred vláčením. Keďže nás nekonečné nahadzovanie a zdolávanie poriadne vyčerpalo, postupne sme sa stiahli do našich kajút.  Po rannom budíčku sme veselo debatovali o prežitých dobrodružstvách, pričom naša loď, pretínajúc vlny sa už približovala k nasledujúcemu rybárskemu bodu…

Dobrý začiatok sme teda mali za sebou, ale samozrejme, dúfali sme, že aj pokračovanie bude aspoň tak skvelé. Naša druhá noc sa teda naozaj vydarila, ale cítili sme, že počas nasledujúcich dní môžeme zažiť naozaj obrovské zážitky, samozrejme iba za predpokladu, že šťastena nás ani naďalej neopustí…

Pokračuejme…

Text: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány, Balázs Gerócs, Tibor Terecskei

V lete roku 2011 nášmu družstvu produkt Flumino v poslednej fáze testovania dopomohol k svetovému rekordu, počas 96 hodín sme ulovili1415,04 kg bodovaných rýb a vyhrali sme pretek II. Móri Nemzetközi Bojlis Kupa. Vynikajúce výsledky odštartovali v roku 2012 novú epizódu v živote výrobkov SBS, výrobky prvej generácie Flumino sa stali dostupnými pre všetkých rybárov. Z ohlasov sme sa dozvedeli a s radosťou môžeme konštatovať, že v minulom roku sa vďaka týmto výrobkom vracalo omnoho viac rybárov domov s novými zážitkami a krásnymi úlovkami. Možno vás neprekvapí správa, že vývoj a bádanie sa nezastavili, preto sa  rodina výrobkov Flumino rozrastá o ďalšieho člena F-Code. Vďaka novinke minulého roku rodine výrobkov Flumino sme dosiahli vynikajúce výsledky na krátkych aj dlhších rybárskych výpravách ale taktiež aj na niekoľkodňových namáhavých nahadzovacích pretekoch. Mnoho krát som zdôrazňoval, že neverím v jednu „zázračnú návnadu“, ktorá ponúka riešenie v každej situácii. Skôr zastávam názor ,že návnada musí byť, čo najviac prispôsobená daným podmienkam a vďaka vysokokvalitným krmivám a návnadám sa naše hlásiče rozozvučia znova a znova!

Minulý rok sme viackrát navštívili jazero Maconka, tam sme pri vyhodnocovaní výsledkov zistili že s výrobkami Flumino sme dosiahli v závodných podmienkach priemerné výsledky. Na takéto kvalitné preteky perfektný výkon tímu nestačí, aby sme sa vedeli umiestniť medzi prvými. Vyžrebované miesto alebo meteorologické podmienky môžu výrazne ovplyvniť výsledok tohto závodu a tak sme sa rozhodli , že špecifiká sú dokonale prispôsobené novým produktom a  pevne veríme, že nám opäť otvoria dvere ku konečnému víťazstvu.

V prvom kole národných majstrovstiev sa nám podarilo chytiť pekné ryby

Na našich výpravách sa sme sa presvedčili, že pri chytaní kapitálnych kaprov veľmi dobre funguje vyšší obsah rybích múčok. Z rady Premium je Ace Lobworm jednou z vlajkových lodí firmy SBS, na viacerých miestach už dokázala veľmi dobré výsledky. Práve preto sme sa rozhodli začať vývoj novej rady, ktorá bude obsahovať len tie najlepšie rybacie múčky. Po dlhšom testovaní sme vedeli, že tento výrobok treba vyskúšať aj na ostro, priamo na IV. ročníku Kaprarského pohára republiky. Hneď po 48 hodinách sa nám podarilo chytiť 410,66 kg kaprov, s ktorými sme vyhrali tieto preteky na jazere Maconka. Na Maconke sa ešte nikomu nepodarilo chytiť také množstvo rýb za taký krátky čas.

Najväčší koi kapor pretekov : 10,96 kg

 Môj teamový kolega András Szigetfalvi s nádherným lyscom

S novou nástrahou prichádzalo na kŕmne miesto čoraz viac veľkých rýb

Po povzbudzujúcich výsledkoch poradcov a testerov SBS a úspešnom použití nových materiálov na rôznych vodách, sa zrodil: F-Code nový člen rodiny Flumino! Názov F-Code je odvodený od “FISHMEAL” čiže (rybej múčky). Táto návnada obsahuje viac druhou vysokokvalitných rybích múčok, ale aj veľmi vysoký obsah bielkovín  pre tieto špeciálne a jedinečné vlastnosti, sú tieto produkty rýchlo a 100% stráviteľné a ľahko rozpustné vo vode.

Meno F- Code “Fishmeal”, dostal tento produkt kvôli vysokému obsahu rybích múčok

Nový a dlho testovaný výrobok F- Code a jeho testovací tím čaká posledná veľká skúška pred uvedením na trh, prijali sme totiž pozvanie na náš obľúbený pretek IV. Profesionálny Európsky pohár Maconka, ktorý sa bude konať v septembri.

Skoré ranné kŕmenie s F-Codom

Udice pripravené!

Zázračné ráno na jazere Maconka

Po 115 hodinovom boji sme nakoniec zaostali za prvým miestom len o 3,2 kg (!). Ulovili sme celkovo 755,68 kg. Popri druhom mieste stojí za zmienku 24 kusov ulovených kaprov nad 10 kg, čo je vlastne nový rekord v love veľkých rýb v histórii Profesionálneho Európskeho pohára na Maconke.

Očakávanie

Tímová práca

Jeden z mnohých kaprov nad 10 kg

Udice sme nenechali ani minútu bez dozoru 

Aj v noci sme aktivovali F-Code

 Chvíle po vyhlásení výsledkov

Ako sme si už zvykli pri produktoch Flumino, All in Flumino BOX F-CODE obsahuje groundbait (krmivo) a tekutinu potrebnú na zamiešanie krmiva (Flumino Groundbait Mixer), k tomu odporúčané pop up, všetky produkty sa však dajú kúpiť aj osobitne. Kompletný balík obsahuje 1 kg zmesi rybích múčok krmivo Flumino Groundbait F-Code, 500 ml Flumino Groundbait Mixer, balík Cranberry pop up a balík Black squid pop up, k varenej verzii sú pribalené 2×2 ml arómy týchto dvoch príchutí.  S groundbait (krmiva) sa vyrábajú dva druhy Liver (pečeň) a Undercover ( ryba).

 All in Flumono Box obsahuje všetko, čo potrebujete na jednodňovú rybačku!

Jedna z dvoch nástrah nachádzajúcich sa v balení bude s veľkou pravdepodobnosťou fungovať

 V deň nakrúcania sa mi tiež podarilo chytiť krásneho koi kapra

F-Code je nové krmivo , s vysokým obsahom rybej múčky, je v ponuke SBS, odporúčam ju vyskúšať  všetkým kaprárom, ktorí dôverujú iba najlepšej kvalite.

Počas pretekov sme používali aj novú radu boilies, ktorá je tiež vyrobená na báze rybích múčok, ktoré veľmi dobre fungovali na pretekoch v nočných hodinách. Veľký obsah rybích múčok, s arómami brusnica a squid octopus. Vyrobené boilies vynikajúco vytvorili spoločný pár na kŕmnom mieste, kde sa cez deň chytalo s              F- codom, v noci perfektne fungoval boilies C2. S touto kombináciou sa nám podarilo uloviť veľa krásnych rýb. Do rady SBS Premium Competition sa môžu dostať iba také produkty ,ktoré už dokázali, že sú úspešné na veľmi dôležitých prestížnych pretekoch akými sú WCC- majstrovstvách sveta v love kaprov. Aj tu sa potvrdilo, že použitie nástrahy C1 bol dobrý krok  družstvo, ktoré lovilo na tieto nástrahy vyhralo WCC stali sa majstrami sveta. Preto nasledujúca nástraha, ktorá dostala meno C2 (Brusnica -Squid & octopus) a je tiež novinkou na rok 2013.

Druhý člen série SBS Premium Competition dostal meno C2

Vopred namočené rozpustné boilies pracovalo vo vode ešte intenzívnejšie

Každému rybárovi prajem bohatú a úspešnú sezónu, už len pár týždňov a hurá smerom k vode!

Text:    Zoltán Kovács
Fotky: Péter Takács, Dániel Novák, István Dérer
Zdroj: sbsbojli.hu

Rob niečo úplne inak ako ostatní!!! Ale čo???

Na jar v roku 2012 sme sa pripravovali na blížiace sa preteky v love kapra na boilies. Z toho dôvodu, týždeň pred zahájením samotnej súťaže sme zavítali na revír, ktorý mal byť miestom konania podujatia. Po príchode na breh jazera, resp. po začatí lovu sme však narazili na dosť veľký problém, ryby totiž v dôsledku obrovských horúčav, nesmierne slabo reagovali na  nástrahy ponúknuté na dne.  Kapry a amure  žijúce v tomto bagrovisku s krištáľovo čistou vodou, sa očividne zdržiavali  vo vyšších partiách vodného stĺpca, z toho dôvodu sme sa rozhodli, že v priebehu prvých hodín skúšobného lovu sa pokúsime zamerať na ryby zdržiavajúce sa v spomenutých častiach vodného stĺpca. Nazdávali sme sa, že to určite stojí za vyskúšanie, keď totiž lov rýb tradičným spôsobom, aj počas pretekov bude taký problematický, veľa tým aj tak neriskujeme… Ako stáli čitatelia anglických kaprárskych magazínov sme sa už viackrát  dočítali o metóde zig-rig resp. o tom, že nástrahy ponúknuté vo vodnom stĺpci, v určitých obdobiach sú jednoducho neprekonateľné. Nastal teda čas, aby sme si túto metódu vyskúšali aj my, nadôvažok, za súťažných okolností.

O niekoľko dní neskôr, počas  IV. ročníka súťaže ABK konajúcej sa na jazere Bázis, sa nám prvú rybu podarilo uloviť už v druhej minúte po zaznení klaksónu. Vďaka tejto metóde, ako členovia družstva SBS Happy Carp Gang (Ottó Aubéi, Gábor Bali, Dániel Novák)  48. hodinovú súťaž – počas ktorej sa bodovali iba kapry a amure nad 4 kg – sme napokon vyhrali, a to s celkovou hmotnosťou ulovených rýb 239.94 kg.

Členovia družstva SBS Happy Carp Gang, po vyhlásení výsledkov.

Odpoveď znie: Flumino Z-Code

Túto metódu v priebehu roka, úspešne používalo viacero oficiálnych družstiev SBS. Nasledovali nekonečné konzultácie počas, ktorých sme sa podelili o naše skúsenosti a nápady, takto sa zrodila rodina produktov Flumino Z -Code, ktorá je výsledkom mimoriadne starostlivej práce.  Počas vývojových fáz nástrah a vnadiacich zmesí sme neustále skúmali a vylepšovali tie vlastnosti uvedených produktov, ktoré umožňujú čo najúčinnejší lov, vo vodnom stĺpci. Pozrime si teraz, ktoré produkty posilňujú tím  Z-Code, ktorého členovia sa počas použitia navzájom dokonale doplňujú a takto dosahujú svoju neuveriteľnú účinnosť!

Jednotlivé produkty z rodiny SBS Flumino od roku 2013 sa budú dať kúpiť aj samostatne, ale taktiež aj v kompaktnom balíčku, ktorý na trh bude uvedený pod názvom  All In Box!

Pomocou nástrahy a návnady z produktovej rady  Z-Code, sa nám aj napriek studenej vode podarilo prekabátiť tohto pekného kapra.

Jednotlivé produkty z rodiny Flumino Z-Code od roku 2013 sa budú dať kúpiť aj samostatne, ale taktiež aj v kompaktnom balíčku, ktorý na trh bude uvedený pod názvom  All In Flumino Box Z-Code. Tento kompaktný balíček obsahuje nástrahy v dvoch rôznych príchutiach, tekutú prísadu na prípravu (miešanie) vnadiacej zmesi, resp. samotnú vnadiacu zmes. Vnadiaca zmes  Flumino Groundbait Z-Code obsiahnutá v balíčku,  po dopade na lovné miesto vo vode vytvorí obrovský lákavý mrak, pričom vďaka plávajúcej vlastnosti drobných  fluoro častíc, bude pôsobiť v celom vodnom stĺpci.

V kompaktnom balíčku  All In Flumino Box Z-Code je obsiahnuté všetko, čo budeme potrebovať v priebehu krátkej, jednodňovej rybačky.

Rýchlorozpustná vnadiaca zmes obsahuje aj také drobné častice výraznej farby, ktoré po dopade na lovné miesto pracujú v celom vodnom stĺpci.

S použitím koncentrátu  Flumino Liquid je možné zvýšiť vizuálny účinok vnadiacej zmesi, čo je vlastne kľúčovou vlastnosťou pri love vo vodnom stĺpci.

Pre prípravu vnadiacej zmesi odporúčame použiť tekutú prísadu  Flumino Groundbait Mixer, ktorá je vyrábaná v dvoch príchutiach (pineapple- ananás,  black squid- čierny kalamár),pričom na základe zvolenej príchute je vnadiacej zmesi dodávaný  ovocný, teda sladký, alebo naopak rybací, teda smradľavý charakter. V prípade, že v vnadiacu zmes plánujeme použiť do kŕmneho košíka alebo na obalenie olova, pri jej miešaní odporúčame pridať 500 ml tekutej prísady  Flumino Groundbait Mixer, keď však pri zakrmovaní použijeme raketu  Spomb, alebo klasickú vnadiacu raketu, do pripravovanej zmesi je účelné pridať ešte 500 ml vody z danej vodnej plochy, nakoľko v takomto prípade, je možné za vyhovujúcu označiť čo najredšiu, priam kašovitú konzistenciu.  Po takejto dôkladnej príprave, účinnosť vnadiacej zmesi je možné zvýšiť už len jedným jediným spôsobom, a to pridaním tekutého koncentrátu  Flumino Liquid Concentrate. Pod týmto názvom sa skrýva tekutá prísada výraznej fluoro zelenkavej farby s vysokým obsahom aminokylesín, z ktorej, na zvýraznenie účinnosti vnadiacej zmesi stačí iba niekoľko kvapiek.

Pre dopravenie riedkej, priam kašovitej zmesi na lovné miesto, najvyhovujúcejšou pomôckou je raketa Spomb.

Plávajúce boilie nezvyčajnej čiernej farby je pri tejto metóde častokrát neporaziteľnou nástrahou.

Akonáhle sa rozsvietilo slnko, ryby okamžite vystúpili tesne pod hladinu.

Ako to aj v našom krátkom filme môžete vidieť, kompaktný balíček  All In Flumino Box Z-Code existuje aj v rozpustnej a taktiež aj varenej verzií, čo poukazuje na charakter pribalených plávajúcich nástrah. Rozpustné plávajúce nástrahy sa vyrábajú v 16 mm, kým varené, v 14 mm verzii, ku ktorým sú dodávané 2 fľaštičky arómy na zvýraznenie ich atraktivity. Plávajúce nástrahy Flumino Pop Up Z-Code sa vyznačujú väčšou vztlakovou silou ako bežné nástrahy takéhoto charakteru. Je to taká vlastnosť, ktorá je neodmysliteľná pri love vo vodnom stĺpci. Ich odlišné sfarbenie a taktiež aj rozdielna príchuť umožňuje použitie  rôznych kombinácii nástrah na vlasovom nadväzci.

Akú koncovú montáž použiť pri metóde Zig Rig?

Z hľadiska koncových montáži, do úvahy prichádza hneď niekoľko riešení, pričom jediným cieľom je to, aby sme našu plávajúcu nástrahu dokázali ponúknuť v mraku vnadiacej zmesi pôsobiacej vo vodnom stĺpci. Najjednoduchšou verziou je tá, keď si zhotovíme dlhý nadväzec, ktorý potom plávajúca nástraha nadvihne po celej dĺžke. V takomto prípade však nahadzovanie bude dosť problematické, napr. v 5 m hĺbke plánujeme loviť so štvormetrovým nadväzcom. Ďalšou nevýhodou takejto zostavy zistíme v prípade, keď ryby potrebujeme vyhľadávať v rôznych partiách vodného stĺpca, neustála výmena nadväzcov totiž neuveriteľným spôsobom spomaľuje samotné chytanie. Keby sme sa predsa len rozhodli použiť takúto koncovú montáž, proti zauzleniu zostavy môžeme využiť menší trik, ktorý spočíva v tom, že celú montáž spolu s dlhým nadväzcom,  starostlivo umiestnime do vyhovujúcej nádoby , napr. prázdneho vedra. Oveľa viac variácií umožňuje pomôcka “floater“, ktorú sme použili aj my, počas vyššie spomenutých pretekov.  Táto šikovná pomôcka nám umožňuje, aby sme našu nástrahu ponúkali stále v inej hĺbke – hoci aj v minútovom intervale – a to bez akéhokoľvek narušenia koncovej zostavy, pričom aj nahadzovanie bude oveľa jednoduchšou úlohou, nakoľko v tomto prípade, do obratlíka stačí pripevniť 50 cm dlhý nadväzec.

Pomocou floateru ľahko prelovíme jednotlivé partie vodného stĺpca.

Koncová montáž v praxi

5 istých tipov pre lov vo vodnom stĺpci:

• V prípade ponúknutia nástrahy vo vodnom stĺpci, v každom prípade odporúčame použiť nadväzec vyrobený z fluorocarbonového vlasca, ktorý je vo vode neviditeľný.
• Je mylná domnienka,  že potravu kapor prijíma iba z dna. V prípade, čo i len najmenšieho náznaku toho, že ryby sa zdržiavajú v blízkosti hladiny, neváhajme a okamžite  konajme!
• Počas viazania háčika resp. vytvorení vlasového nadväzca, plávajúcu guličku je účelné zafixovať takým spôsobom, aby sa dotýkala oblúčika háčika.

Nakoľko ryba po nástrahe ponúknutej vo vodnom stĺpci doslova zaloví, zásek bude oveľa istejší, keď sa háčik pohybuje spolu s nástrahou!

• Aby sme počas nahadzovania zabránili zauzleniu montáže, je účelné použiť PVA penu pomocou ktorej, dlhý nadväzec alebo háčik prifixujeme k stopke floateru.
• Pri tejto  metóde, je farba nástrahy nesmierne dôležitým kritériom. Balíčky  All In Flumino Box Z-Code obsahujú nástrahy v dvoch  odlišných farebných prevedeniach (žlté a tmavohnedé), a taktiež aj v dvoch rozdielnych príchutiach. Obe verzie môžeme na vlasovom nadväzci kombinovať – imitujúc tak rôzne chrobáky či hmyz -  a to tak, že na vlasový nadväzec nastražíme dve polovice z dvoch rozdielnych nástrah, avšak pop-up guličky  sa môžu použiť aj v celku, spôsobom „na panáčka“.

Prvý záujemca sa prihlásil  ihneď po aktivovaní  Z-Code.

V našom filme vám podrobne predstavíme použitie nástrah  Flumino Z-Code  a taktiež aj aplikáciu tejto nevšednej metódy v praxi!

Text: Dániel Novák
Fotky: Gábor Bali, János Hudomiet , Dániel Novák
Zdroj: sbsbojli.hu

-       Sir!  Váš losos! Keby som Vás mohol požiadať, do vody vstúpte pri nižšom brode.

Lord prevezme obojručný prút, nasleduje šľachtený boj  na konci ktorého, zdolaného  lososa privedie do pripraveného podberáka a hrdinský šľachtic si môže vychutnávať slávu. Zhotovujú sa fotografie, legenda sa vyfarbuje… Možno, že z toho všetkého nič nie je pravda, ale uznajme to kvôli „feelingu“ za realitu. Nevieme, či aj naši modrokrví panovníci lovili takýmto spôsobom, avšak každopádne, v rámci poľovníctva a športového rybárstva, viacerí z nich sú merítkom do dnešného dňa. (Zsigmond Széchenyi, Viktor Maderspach, Albert Wass, Szurmay, Kálmán Kittenberger)

1.Foto: Výsledok barónky vdovy po Júliusovi Révayovi dosiahnutý počas zopár hodinového lovu hlavátok.

2.Foto: Gróf Gábor Sztáray so svojou obrovskou hlavátkou.

3.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi počas lovu hlavátok na rieke Váh.

Do prelomu minulého storočia sa aj v maďarských vodách vyskytoval losos atlantický. V riekach Poprad a Dunajec, z roka  na rok tiahla veľmi vážna populácia tejto vzácnej ryby. Napriek tomu, lov lososa nikdy nebol tak populárnou pánskou pasiou, ako lov hlavátky dunajskej. Vo väčších hornouhorských riekach, vždy žila (žije)  silná obsádka hlavátky. Tento tvrdý zimný šport vykonávali na takých legendárnych tokoch ako: Orava, Váh, Hron, Hornád, Poprad, Dunajec, Topľa, Nitra, ba dokonca, aj na poniektorých úsekoch rieky Dunaj. Za tradičný hlavátkový deň sa považoval prvý novoročný deň, keď pánko zabávajúci sa do rána, mal možnosť svoju mužskú náturu dokázať takýmto spôsobom. Cesta zo silvestrovskej zábavy, rovno viedla k zľadovatenej rieke, pričom šťastnejších sprevádzala aj dojímavá dámska spoločnosť. Paničky samozrejme zostali na konských saniach zababušené v hustých medvedích kožušinách… Pánsky sluha, na základe starostlivo pozbieraných správ už veľmi dobre vedel, na ktorý úsek má odprevadiť „rybára“, ktorému následne ukázal miesto a odovzdal prút s nástrahou. Od tohto momentu, už všetko záležalo iba od šľachticovej šikovnosti.…

1.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi so svojím sprievodcom počas lovu hlavátok.

2.Foto: Barónka vdova po Júliusovi Révayovi so svojím synom lovia hlavátky.

Samozrejme, našli sa aj takí, ktorí sa s „dunajským lososom“ stretávali viackrát do roka a nie len počas rituálneho lovu v prvý novoročný deň. Boli to ozajstní športoví rybári, ktorí na vodách strávili neuveriteľné množstvo času.  Dokazujú to aj fotky o Grófovi Sztárayovi a Barónke Révayovej, ktoré si môžeme pozrieť aj v knihe Sándora Szurmayho- vydanej v roku 1937.

Lov hlavátky, medzi maďarskými muškármi opäť začína získavať hodnosť. Každú zimu sa nájdu dobrodružstva chtivý odvážlivci, ktorí nadôvažok, do Karpatských mrazov vyrážajú s umelými muškami a takto sa pokúšajú uloviť aspoň menšiu hlavátku, ktorá je už sama o sebe považovaná za závidenia hodnú trofej. Namiesto pochybnej severnej výzvy, sa mnohí rozhodujú navštíviť isté juhoslovanské vody, v ktorých žijú bohaté obsádky tejto mimoriadne vzácnej tajomnej a bojovnej ryby.

Spomenuté hornouhorské rieky už nie sú v grófskych rukách, ale musíme uznať, naše vody majú naozaj dobrých pánov, aspoň z pohľadu hlavátky dunajskej. Chovajú ju, odchované rybky sa pravidelne vysádzajú, jej obsádky sú dobre chránené, niet teda divu, že v každej sezóne sú ulovené  jedince s hmotnosťou nad 10 kg. Našim domácim fanatikom viac ani netreba: obetujú nemalé peniaze a prekonávajú dlhé zasnežené cesty, len aby sa mohli brodiť v zľadovatenej rieke.

Jej vzácna podstata a tajomné chovanie doteraz zabránili tomu, aby sme o trofejnom úlovku pochádzajúcom zo spomenutých riek mohli počúvať ódu skomponovanú maďarským lovcom.

Možno, že by si to vyžadovalo viac hodín strávených s lovom a zvýšila by sa tak šanca na jej ulovenie? Mali by sme pritom vyskúšať ešte pestrejší arzenál umelých mušiek? Priznám sa vám úprimne, vyskúšali sme už aspoň tisíc druhov umelých mušiek. S našimi obojručnými prútmi sme nahadzovali mušky z dielni miestnych majstrov, kupované mušky ako aj vlastné kreácie. Počas vychádzok sme prechytali všetky možné partie vodného stĺpca, umelý hmyz sme viedli rôznymi rýchlosťami, vyskúšali sme všetky možné techniky oživovania nástrah, prečesali sme všetky sľubné a menej sľubné miesta, aj tie na ktorých v predošlí deň zabodovali a taktiež a tie, na ktorých ešte nikto žiadnu rybu nechytil…

Od hlavátky mi ešte nebol dopriaty ani nepremenený záber, hoci ma sprevádzali najskúsenejší sprievodcovia a predsa nič… Občas mám pocit, že tento typ lovu by som  pokojne mohol vynechať zo svojho života… Napriek tomu, v nasledujúci týždeň opäť vyrazím. So svojimi priateľmi som sa už dohodol, naše nádeje znova ožijú, neznáma ryba ma magicky priťahuje, rozprávkovokrásna krajina mi doslova učarila.

Galócás élmények egyelőre csak álmaimat édesítik, de lehet egyszer vízparti álmodozásomat érces hang szakítja majd meg:

-       Uram! Horgon a galócája.

Zážitky s hlavátkou dunajskou zatiaľ osladzujú iba moje sny, ale možno, že ma raz, z tohto nekonečného snenia preberie prenikavý hlas:

-      Pane! Vaša hlavátka je na háčiku

Text: Balázs Erdélyi „PuPa“
Fotky: Anes Halkic- www.una-discovery.org
Péter Bartha
István Csörgő – Reštaurácia -Pisztráng Sziget Étterem
Balázs Erdélyi „PuPa“
Botond Zákonyi
Kniha Baróna Sándora Szurmayho – Poľovnícke spomienky a Rybárske zážitky -  Vadászemlékek Horgászélmények c. könyvéből (Farnklin Társulat Bp. 1937)

Zbytočne som prišiel do práce, jednoducho som duchom niekde inde, ale nie len kvôli zajtrajšiemu lovu pstruhov! V utorok ideme s klanom na dvojdňovú “expedíciu”, ktorej sa neviem dočkať. Naskočíme do vozidla a už nás tu niet! Predstavte si, podarilo sa mi naverbovať najlepšiu partiu! Fotky nástrah a krajiny má na starosti moja malá láska Enikő Juhász , za kamery sa postavia Peťko Walter a Tomáško Deák, Erdélyi “Pupa” Balázs,  ktorého sme tajne prekrstili na bolero rybára bude všetko riadiť, pomáhať a moderovať. Preňho ako prívrženca nežnejšieho pohlavia je jar skôr prekliatím ako požehnaním. Na jeho spotenom čele behajú žilky ako samce jašteríc, keď vo svojej blízkosti ucítia samičie feromóny. Popritom všetkom je však jedným z najlepších maďarských rybárov, celé to má v krvi a z hlavy pozná vodnú mapu Európy.

Túto konšteláciu mám veľmi rád a cítim sa byť veľkým šťastlivcom preto, že môžem ísť točiť film s ľuďmi, ktorých mám rád a to nehovoriac o tom, že môj koníček je mojou prácou a moja práca mojím poslaním. Je to neopísateľný pocit. Skúste si to raz!  : )
Takže prišiel som do redakcie, zaželal som všetkým kolegom šťastný MDŽ a hodil som sa do kresla. Na desiaty krát som si dal do poriadku krabice s nástrahami, pre istotu som zavolal hospodárovi vody (zdvihol na dvadsiaty pokus) ohľadom lovného miesta, na ministerstvo kvôli písomným povoleniam, kamarátovi z rybárskeho obchodu, ktorého som terorizoval kvôli doplnkom. Zsolta som otravoval ohľadom helikoptéry, majiteľa pálenice kvôli pijatike, manželku len tak, lebo mi chýbala a mohol by som takto pokračovať v nekonečnom zozname.

Je isté, že zajtra ideme do Felsőtárkányna pstruhy, musíme sa už len raz vyspať, hodiny však plynú veľmi pomaly. Teraz idem a nezabudnem napísať, čo sa nám prihodilo cez víkend!

Prajem všetkým rybárkam veľmi šťastný MDŽ a všetko najlepšie k meninám Zoltánom!

S pozdravom a úctou:
Olivér Simor

Naše, skoro 12 členné družstvo, po viac ako 10 hodinovom lete konečne dorazilo do Male -  hlavného mesta tohto nádherného ostrovného štátu. Na letisku nás už čakala 4 členná posádka lode  Doplhin,  a po zaobstaraní proviantu na dva týždne, sme sa v poobedňajších už plavili v smere prvého lovného bodu.

Po viac ako 10 hodinovom lete sme pristáli na letisku v hlavnom meste Male…

…ktoré je pomenované po Ibrahimovi Nasirovi.

Lovné miesta

Najlepšie lovné miesta  tzv.  Fishing Point  sa v každom prípade nachádzajú pri vchode atolov, pozdĺž väčších koralových  útesov. Na okraji týchto útesov je účelné (reef) plavidlo zakotviť takým spôsobom , aby naša pozícia umožňovala, čo najpohodlnejšie a najpresnejšie chytanie vertikálnym spôsobom.

Ešte v blízkosti hlavného mesta…

…počas plavby, v smere prvého lovného bodu.

Prvé dobrodružstvá

Keďže poniektorí členovia nášho družstva, už mali isté skúsenosti s morským lovom, debaty o morských prúdoch, boli aj pre nás laikov nesmierne zaujímavé. Pri prvých  spusteniach našich nástrah, bolo prúdenie také silné, že by pokojne zahanbilo aj náš milovaný Dunaj. Viac sto gramov ťažké olová, ktoré sme z prednej časti nášho plavidla spúšťali do 30-50 m  hĺbky, prúdenie behom niekoľkých okamihov zanieslo až po úroveň zadnej časti lode, a tak nám neostávalo nič iné ako počkať, až sa prúdenie upokojí.

Vďaka fy.  Energofish, sme počas celej výpravy používali skoro nezničiteľné, jednodielne 1.8 m dlhé prúty  Ocean Killer, na ktoré sme montovali multiplikátori, ale taktiež aj veľkokapacitné modely celokovových navijakov  Ryobi. Zostaňme, ale ešte na chvíľku pri vertikálnom love. Nami použité montáže boli absolútne jednoduché. Na hrubú splietanú šnúru sme navliekli väčšie olovo, pod ktoré sme umiestnili obratlík, a do voľného očka obratlíka sme pripevnili nadväzec z pevného monofilu, alebo  oceľového lanka s väčšími hákmi. Dalo by sa povedať, že to boli montáže, aké sa používajú u nás doma pri love sumcov.  Boli to vlastne inline, teda priebežné montáže, ibaže v oveľa pevnejšom prevedení ako pri sladkovodných rybačkách. Ako nástrahy nám poslúžili menšie sépie, alebo selety z rôznych druhov rýb, ba dokonca, sme na naše háky nastražovali aj menšie hlavy rýb.

Používali sme celokovové, veľkokapacitné navijaky….

…a taktiež aj multiplikátori.

Nami použitá jednoduchá montáž s nadväzcom z pevného monofilu, splietanej šnúry alebo z oceľového lanka, ktoré sme menili v závislosti od veľkosti použitého háčika.

“Drobnučké háčiky ”  na ktoré sme nastražovali selety z rýb, hlavy rýb a menšie sépie.

Pohľad na západ slnka očaril každého z nás, ale priznám sa úprimne, už sme sa veľmi tešili na prvé zábery a napriek tomu, že našimi prvými úlovkami boli iba menšie nástrahové  rybky, po našich milovaných kaproch, boli pre nás naozaj príjemným osviežením. Ulovili sme množstvo pre nás nových druhov rýb, avšak úprimne povedané, v priebehu prvej noci, popri očakávanej rybačke bolo potrebné taktiež aj to, aby  sme si po dlhej ceste aj patrične oddýchli. Vedeli sme, že na ozajstnú, vážnejšiu rybačku musíme počkať až do zajtrajšieho svitania, ale chceli sme využiť každú jednu voľnú chvíľu, veď popri relaxe, sme cestovali v prvom rade kvôli potešeniu z lovu rýb.

 Jeden spomedzi našich prvých úlovkov  Long Jawed Squirrelfish, teda Pruhatec veľký (miestny túto rybu, nazývajú jednoducho „Nindžou“)

Už hneď počas prvej noci, každý člen nášho družstva dokázal zabodovať…

…dokonca aj náš kameraman, ktorému napriek 30°C  horúčave, bolo trocha zima. : )

Bluestripe snapper (chňapal modropruhý) – patril medzi naše najčastejšie úlovky.

Krajšia ryba ulovená v priebehu prvej noci.

Keď si zaspomíname na naše prvé úlovky, je nápadné, že poniektoré ryby sme počas fotenia držali radšej v rukaviciach. Bolo tomu tak, samozrejme z bezpečnostných dôvodov, nakoľko väčšina z týchto úlovkov vyzerala naozaj nebezpečne, nadôvažok boli poriadne „vyzbrojené“.  Členovia posádky nás častokrát upozorňovali s výkrikom  “Dangerous”, ale my sme mali v úmysle zvečniť každú jednu ulovenú rybu.

Do skorých ranných hodín, rybačku sprevádzala veselá diskusia a vlastne až vtedy  sme si uvedomili, že aj na opačnom konci sveta môžeme holdovať našej spoločnej záľube.  Vďaka krištáľovo čistej vode, je oblasť  ozajstným rajom pre milovníkov potápania, ale samozrejme, aj pre športových rybárov túžiacich po exotike ponúka naozaj skvelé podmienky.  Do tohto nádherného prostredia sme sa zamilovali hneď na prvý pohľad, a bolo jednoducho neuveriteľné, že sme sa v priebehu niekoľkých hodín, zo zimy prehupli do najteplejšieho leta…

Pokračujeme…

Autor: Attila Csákány

Fotky: József Ács, Attila Csákány, Balázs Gerócs, Tibor Terecskei

Moja éra vláčenia pomocou plastických nástrah sa začala dosť dávno, no napriek tomu, do dnešného dňa je pre mňa stále novou výzvou a samozrejme aj obrovským vzrušením. Stále rád zdôrazňujem, že to nie je žiadna veľká čertovina, a to hneď z dvoch príčin. Je tomu tak v prvom rade z toho dôvodu, lebo naozaj nie je ťažké si osvojiť  techniky vláčenia pomocou týchto nástrah, no a po druhé, je to skutočne účinná metóda. Teraz, niekoľko dní pred Vianocami, sa mi na Dunaji opäť podarilo uloviť dvoch zubáčov. Aj práve z toho dôvodu by som vás chcel povzbudiť na ničím neporovnateľné zimné potulky. Na úplných začiatkoch sa určite oplatí podrobne si preštudovať základy samotnej techniky, a pokúsiť sa uposlúchnuť rady skúsenejších prívlačiarov. Prvým krokom je účelné si zaobstarať základný arzenál plastických telíčok a vyhovujúcich jigových hlavičiek.  Medzi gumami nech je niekoľko kusov bielych a žltých modelov, ale samozrejme aj zopár farebnejších prevedení, no a čo sa týka jigových hlavičiek, v našej krabici by sme mali mať rôzne veľké háčiky s rôzne ťažkými olovenými záťažami. Správne nastraženie plastického telíčka by taktiež nemalo predstavovať žiadny problém.

Twistre pripravené na lov, je účelné pred nahodením vyskúšať v plytkej, priezračnej vode, aby sme odhalili ich prípadný nepravidelný chod. Jemný základný materiál je mimoriadne dôležitým kritériom aj v prípade gumených rybiek. Plastické nástrahy v tvare rybiek, teda klasické gumené rybky, taktiež môžu byť veľmi účinné. Zo začiatku, aj z týchto bude postačujúca, skromnejšia základná sada. Čo sa týka  farebných prevedení gumených rybiek, je to aspoň tak dôležitým kritériom ako pri výbere twistrov, a určite by bolo prednostné si zaobstarať aj rôzne veľké modely. Za najdôležitejšiu vlastnosť, by som aj v tomto prípade označil čo najlákavejší pohyb, teda správny chod nástrahy. Dostatočne dráždivý, kmitavý pohyb chvostovej časti tzv. kopyta, je základom imitovania ranenej rybky. V záujme toho, počas prípravy  nástrahy musíme klásť obrovský dôraz na správne nastraženie gumenej rybky, aby sme počas vedenia dosiahli, čo najdráždivejší pohyb. V prípade, že hrot háčika vyvedieme príliš vzadu t.j. v blízkosti kopyta, chod gumenej rybky bude ťarbavý a pre dravce menej dráždivý. To znamená, že vyhovujúca dĺžka ramienka jigového háčika si vyžaduje zvýšenú pozornosť. No a v prípade, že útočiaci dravec opakovane odtrháva chvostovú časť nástrahy, je to pre nás jednoznačným znamením toho, že háčik je vyvedení príliš blízko k hlavovej časti gumenej rybky resp. twistra. Po zostavení gumenej rybky je nesmierne dôležité, aby sme sa presvedčili o jej správnom chode.

Priznám sa úprimne, dlhé roky dozadu, som aj ja sám mal isté výhrady voči vláčeniu s plastickými nástrahami. Jednoducho som nedokázal veriť v účinnosti rôznych plastických imitácií, avšak skoro okamžité tvrdé zábery zubáčov ma veľmi rýchlo presvedčili. Strieborné rytieri našich vôd, rovnako spoľahlivo útočili aj na twistre, aj na gumené rybky. S odstupom času dokonca, sme už do našich karabíniek bez problémov zapínali plastické imitácie tých najrôznejších tvarov. Podstatou bolo stále to, aby plastické telíčko imitujúce potravu, aj pri najpomalšom tempe plávala, čo najhodnovernejšie z nášho hľadiska, čo najdráždivejšie. Výsledky začali prichádzať na všetky možné a občas aj nemožné  prevedenia a už  čoskoro nás trápila iba jedná jediná, avšak o to zložitejšia otázka, menovite to: aká forma resp. tvar nástrahy môže byť najúčinnejšia? Samozrejme, po nadobudnutí dostatočných skúseností, prívlačiar už inštinktívne tuší, aké nástrahy by mal použiť za práve daných okolností.

Je skoro stopercente isté, že po prežití prvých dobrodružstiev a po ulovení prvých rýb, si určite obľúbime aj toto odvetvie vláčenia. Nebolo tomu inak ani v mojom prípade, práve z toho dôvodu som sa rozhodol navštíviť moju milovanú rieku pred niekoľkými dňami, aby som na svojich obľúbených stanovištiach absolvoval prvé tohtoročné, ozajstné zimné vláčenie s plastickými nástrahami…

Prosím si teplý čaj do svojej termosky – vravel som manželke po chutnom obede, a keď bol čajíček hotový, bez váhania som vyrazil. Ortuť teplomera ukazovala tvrdé mínusy, niet teda divu, že som ledva dokázal rozmotať uzol na lane, o ktoré som  mal priviazaný môj starý dobrý čln, no nakoniec sa predsa len rozbzučal motor, ktorý taktiež pokrývala námraza. Môj Dunaj – kochal som sa krásou milovanej rieky spiacej zimným spánkom. V okolí prístavu panovalo nerušené ticho, aj vodné vtáky mlčali. Chvíľku som uvažoval a následne som vyštartoval v smere úsekov, o ktorých som sa nazdával, že by mohli byť najsľubnejšie. Pri starých potopených stromoch som inštinktívne  ubral plyn, ale napriek tomu, že ma v minulosti obdarili s prekrásnymi úlovkami, chytať som začal na úplne inom mieste. Plavil som sa pomalým tempom, nakoľko decembrový vzduch bol poriadne štipľavý, neskôr som však predsa len potiahol plynovú páčku. Kiežby som to nespravil, moja teplučká čiapka totiž, behom jediného okamihu odletela do vody. Čiapka sa našťastie neponorila, a tak som sa rýchle otočil, aby som ju „zachránil“, ale  napriek úspešnému zásahu, som popoludňajšie hodiny strávil s holou hlavou. Nevadí, veď „dobre“ znášam chlad – pomyslel som si a následne som otvoril jednu zo svojich krabíc s plastickými nástrahami. V krabičke som narazil na „poriadny neporiadok“, no napriek tomu som predsa len zostavil prvú plastickú nástrahu. Čaro prvých nahodení – pomyslel som si, a čuduj sa svetu, opäť mi to vyšlo. Vláčil som možno desať minút, keď po ozajstnom tvrdom zábere sa dostavil môj prvý zimný hosť. Tak, márne som už neprišiel a mám postarané aj o zážitok – konštatoval som s radosťou, a pokúšal som sa zvečniť, odhadom poldruha kilogramov ťažkého dunajského dravca.

Krajší deň  by som si nemohol ani želať – tešil som sa v duchu, a spokojne som si zohrieval svoje premrznuté ruky, dychom. Napil som sa  teplého čaju, počúval som prichádzajúce divé husi a opäť som nahodil  svoju úspešnú nástrahu. Na tomto mieste som však, na ďalšieho zubáča už nenarazil, hoci záber som očakával v každom okamihu a maximálne som sa sústredil na chod svojej gumenej rybky. Nepoznám nič  vzrušujúcejšieho, ako záber prichádzajúci na pomaly tancujúcu gumenú rybku, pravda útok dravca na wobler, človeka taktiež dokáže poriadne vyľakať. Po uplynutí niekoľkých minút, som svoje plavidlo nechal uniesť prúdom o čosi nižšie, a vo vláčení som pokračoval na novom mieste. Tanec mojej plastickej rybky však, ani v týchto miestach nedokázal zlákať žiadneho striehnuceho zbojníka. Po troch alebo štyroch nahodeniach som opäť zdvihol svoju kotvu, a presunul sa na ďalšie sľubne vyzerajúce stanovište. Pomaly sa už stmievalo, keď gumená rybka – po poriadne dlhom hode – opäť dopadla na hladinu zimného Dunaja. Po prvých metroch som zaregistroval menšiu prekážku, cez ktorú som ale úspešne previedol svojho gumkáčika. Gumenú rybku som následne nechal klesnúť na dno, aby som ju po krátkej prestávke, opäť oživil so špičkou prívlačovky. V tom sa, ale kontakt s nástrahou nečakane prerušil, ako keby ju z konca šnúry niekto odstrihol. Okamžite mi bolo jasné, čo sa to deje, a bleskurýchle som začal točiť s kľučkou navijaka. Po niekoľkých metroch som skutočne „dobehol“ hmotnosť, ktorá doposiaľ plávala mojím smerom. Bez váhania som zasekol, pričom ryba aj naďalej unikala tým istým smerom, ako po uchopení nástrahy. Moje srdce sa rozbúšilo, na konci náčinia som totiž cítil stály kontakt. Vtom sa, ale spamätal aj zubáč a už nechcel plávať mojím smerom. Otočil sa a prudko vyrazil do stredu koryta, pružný prút ho však zastavil. Zubatý bojovník sa ale nevzdával a podnikol ďalší výpad, tentoraz smerom ku dnu.

Napriek ľadovej vode bol mimoriadne vytrvalým súperom, o čosi neskôr som ho však, už bez problémov zdvihol do člna. Spokojne som si vydýchol. Teraz som už vôbec nevnímal chlad, a to ani bez mojej obľúbenej pokrývky hlavy. Úprimne povedané, so zimou som nemal žiadny problém. Ba dokonca, počas rýchleho fotenia úlovkov som nedokázal myslieť na nič iné, iba na to, že zimné vláčenia sú v skutočnosti mimoriadne krásne. Zdalo sa mi, že to isté kričia divé husi preletujúce ponad mojou hlavou.

Text a fotky: Károly Bokor

Prvý jesenný vietor, už odohnal turistický ruch lesa Töserdő. Pokojná krajina ma privítala v zlatých, žltých a hnedých odtieňoch. Na hladine mŕtveho ramena  sa hladko kĺzal čln, oproti som videl rybára, ktorý práve nahadzoval svoju nástrahovú rybku a následne čakal, kedy sa pohne jeho veľký červený plavák… Ja som vyrazil iba s jedinou prívlačovkou, aby som vysliedil najpokojnejšie zákutie lesa Tőserdő.

Celková dĺžka náučného chodníka nedosahuje ani 3 km, je to vyslovene ľahká trať, hoci počas jari a začiatkom leta sa občas stane, že kvôli povodniam na rieke Tisa, sú turistické trasy neprechodné. Takéto nebezpečenstvo v súčasnosti nehrozí… Vrba, topoľ, duby, jaseň… a kto vie ešte koľko druhov rastlín tu žije na jednom mieste. Vôňa suchého spadnutého lístia a lístia umierajúceho v tisícoch farebných odtieňoch ma lákali čoraz ďalej. Medzi stromami riedkeho parkového lesa, bolo sem tam už vidieť aj rameno Szikra – lesknúce sa v slnku – ktoré je napriek svojej uchvacujúcej kráse, umelou vodnou plochou.

Rameno Szikra a mŕtve rameno  Alpári Holt-Tisza  sa zrodili v rokoch 1850, po úprave koryta rieky Tisa. Obe mŕtve ramená disponujú jedinečnou vtáčou faunou. Mŕtve ramená sú vyhovujúce aj pre väčších sťahovavých a rovnako aj pre dravých aj spevavých vtákov. Popri plytkej a hlbokej vode, sa tu striedajú lúky, suché ostrovy, močiare a mokrade, stromami a kríkmi zarastené plochy, podmyté brehy, spadnuté stromy a vodnými rastlinami zarastené úseky. Niet teda divu, že tu spolu žijú ryby, divá zver a vtáky. Ja som sem zavítal kvôli tunajším šťukám. Svoju plandavku som nahodil hneď na prvom vyhovujúcom mieste, rovno do stredu koryta, kde je voda dostatočne hlboká, keď sa potom približuje k brehu, špičku prívlačovky stačí zdvihnúť, aby sa kovová lyžička náhodou nezachytila. Po niekoľkých „bezpečnostných“ hodoch, som plandavku radšej viedol rovnobežne s brehom, priamo pod jeden previsnutý krík. V plytkej vode som viackrát zavadil o rôzne prekážky, takže vynálezcovi spletanej šnúry som bol nesmierne vďačný.

Je síce pravda, že vo vode je oveľa nápadnejšia ako monofilný vlasec, ale nazdávam sa, že keď umelá nástraha  - plandavka či rotačka – napreduje vyhovujúcou rýchlosťou, nebude žiadny problém vyprovokovať šťuky, k útoku.

Ešte predtým ako som vyrazil na mŕtve rameno rieky Tisa, som kvôli odborným radám a starostlivého výberu vyhovujúceho náčinia navštívil svojho starého priateľa Ernesta – posadnutého muškára a prívlačiara – v jeho rybárskej predajni Kaland (Dobrodružstvo) na ulici  Népszínház. Ernest svoju rybársku kariéru začínal ako prívlačiar, neskôr však presedlal na muškárenie. Je posadnutým „šťučiarom“. Prevádzkuje malú predajňu s rybárskymi potrebami , v ktorej každý milovník aktívnych rybačiek nájde náčinie, ktoré práve potrebuje.

Tentoraz som si však, namiesto muškárskych náčiní, obzeral prívlačové prúty a navijaky. Ernest mi poradil pár drobných kusov umelých nástrah. Vysvetlil mi, ako sa správajú vo vode, a vyzbrojil ma množstvom užitočných rád. Vtedy som ešte netušil, že najúčinnejšou nástrahou bude tradičná, strieborná plandavka.

Keďže výprava bola zameraná na lov šťúk, počas vláčenia som používal oceľové lanko. Na spojenie spletanej šnúry a oceľového lanka som použil drobnú kovovú spojku, ktorá umožňuje bezuzlové spojenie. Je to mimoriadne užitočná vecička, vďaka ktorej sa zachová nosnosť hlavnej šnúry.

Po niekoľkých pokusov som postupoval ďalej po vyšliapanom chodníku. Počas našich potuliek stretávame čoraz viac turistických trás, ktoré  boli „povýšené“ do hodnosti náučného chodníka, a ktoré nám predstavujú rôzne prírodné hodnoty. Náučné chodníky nachádzame zvyčajne na územiach národných parkov a chránených krajinných oblastí.  Okrem hôr, už aj na nížine je čoraz viac takýchto chodníkov, pre ktoré je charakteristické to, že majú rovnaký východiskový a cieľový bod, a nie sú tak dlhé a namáhavé ako vysokohorské túry. Naše auto môžeme zaparkovať priamo pri východiskovej resp. cieľovej stanici, aby sme následne, odtiaľto absolvovali napr.  3 km dlhú prechádzku. Vo viacerých prípadoch, na výnimočné pozoruhodnosti – napr. na starý strom, alebo lúku na ktorej žijú zaujímavé zvieratá poprípade vzácne rastliny – nás upozorňujú informačné tabule.

Po krátkej prechádzke som dorazil na rozprávkové miesto. Jednoducho som cítil, že toto miesto musím prečesať svojou plandavkou. Po druhom nahodení som sa nazdával, že som zavadil o prekážku, ktorá však zapätí ožila. Malá šťuka našťastie, unikala v smere otvorenej vody. Po zabahnenom brehu som zišiel k vode a opatrne uchopil svoju korisť, ktorej som po uvoľnení háčika okamžite udelil amnestiu.

O šťuke je všeobecne známe, že na  vyhliadnutú korisť vždy útočí z úkrytu. Z toho dôvodu, pri love našich zubatých krásavíc je účelné prečesať tie miesta, na ktorých im rôzne prekážky alebo vodné rastliny  poskytujú ideálne útočiská. V mŕtvom ramene je nespočetné množstvo takýchto  ideálnych miest. Medzi spadnutými stromami a pobrežnými konármi sa cítia naozaj skvele. Nástrahu je účelné viesť čím bližšie k ich hrôzostrašnej papuli, nakoľko vyhliadnutú korisť neprenasledujú. Vyčkajú a keď sa obeť dostane do ich blízkosti, bleskurýchle zaútočia. Následne sa začne šťučí tanec. Šťuka je ozajstná športová ryba, bojuje do posledných síl, vyskočí nad hladinu a urobí všetko v záujme toho, aby sa zbavila háčika.

Koncom októbra nastala naozaj zvláštna situácia… počasie bolo natoľko teplé, že v pobrežných častiach mŕtveho ramena – ba aj na otvorenej vode – všade plávali húfy drobných rýb. Pre tunajších dravcov vyčarovali bohato prestretý stôl v dôsledku čoho, na umelé nástrahy útočili iba v ojedinelých prípadoch.

Celodenné vláčenie nás poriadne vyčerpalo, ale našťastie, rybacia polievka reštaurácie  Tiszatáj Vendéglő v Tiszaalpár je slávna široko-ďaleko, o tamojších rybacích špecialitách už ani nehovoriac.

V nasledujúci deň ráno, ma v prístave čakal  Lajos Barta predseda rybárskeho združenia  Alpári Tisza Horgász Egyesület. Rýchlo sme naskočili do člna a vyrazili smerom k ostrovu. V člne som sedel mlčky bez jediného slova, ale Lajos si to nebral k srdcu. Krása mŕtveho ramena ohromí každého… Ani sme sa nenazdali, a slnko už hrialo ako počas letných mesiacov. Mŕtve rameno doslova ožilo. Z nočného spánku sa prebrali všetky živočíchy, na hladine sa ukazovali kapry, šťuky zaujali svoje bojové pozície, ba dokonca, loviť začali aj bolene. Moje dlane ma už veľmi svrbeli, už som sa nemohol dočkať, kedy môžem konečne nahodiť svoj blyskáč.
Od Lajosa  som sa dozvedel, že rybári počas uplynulých dní ulovili naozaj nádherné ryby. Pred tromi dňami zdolali 10 kg ťažkú šťuku, pričom priemerná hmotnosť ulovených zubatých krásavíc sa pohybuje od 3 do 5 kg. Kedysi tu žilo množstvo červeníc a plotíc, ale tunajšie dravce ich jednoducho vyžrali.

Prvú rybu dňa som ulovil ešte počas plavby. Nemusel som pritom robiť nič špeciálne alebo výnimočné, iba držať prút, nástrahu pustiť na 30 m a takto očakávať útok dravca.

V bráne ostrova oddychovala črieda tradičného sivého dobytka. Majestátne zvieratá si očividne užívali posledné slnečné dni roka. Na vyhovujúcom mieste sme potom zakotvili. Vyhliadol som si úkryt medzi spadnutými stromami. Vietor sa utíšil, hladina mŕtveho ramena pripomínala obrovské lesklé zrkadlo, avšak iba do okamihu, kým som nezlomil to kúzlo. Svoj blyskáč som nahodil vedľa obrovského spadnutého stromu. Po niekoľkých otočeniach kľučkou navijaka, som na kolísajúcu plandavku dostal vehementný záber. Verklík sa roztočil. Zábery od sladkovodných „krokodílov“ prichádzali ako na bežiacom páse. Svojich zdolaných súperov som vylovoval neskúsenými pohybmi. Poniektoré šťuky mi dokonca, na prstoch  zanechali aj menšie zranenia, mne to ale vôbec nevadilo, vedel som totiž, že cez kameru Petra Waltera, pomocou môjho vynikajúceho strihača Csabu Borsa, a taktiež cez gitarovú hru môjho synátora  Koppánya Erdélyiho, vám na Vianoce odovzdám tento výnimočný zážitok.

Stačí, keď si na programe PVTV HD pozriete aktuálnu časť seriálu „Vláčiť je ľahké“, ktorej sme dali názov „Šťuky mŕtveho ramena“!

Text a fotky: Balázs Erdélyi „Pupa“

V prvom rade prajem veľmi šťastné meniny Tomášom!

Dnešné ráno nebolo práve bezproblémové, trochu som zaspal. Ako sa stupňovalo moje naháňanie spolu s ním stúpal aj môj krvný tlak, ktorý vyvrcholil v monológ hodný kočiša v kúpeľni. Potom tam bola príhoda s mačacím záchodom máme totiž mačky spomedzi, ktorých by som teraz vyzdvihol jednu. Zazi je jedna veľká nórska lesná mačka, ktorá sa nezmestí do mačacej toalety všetkými štyrmi nohami. Svoju potrebu vykonáva tak, že predné labky má vonku a zadné aj so zadkom v toalete. V toto ráno asi musela byť tiež ospalá lebo svoje predné labky mala v toalete namiesto zadných…

Nahnevaný som sa vybral do práce. Len čo som pozdravil zopár kolegov pred budovou, hneď som sa vydal na siedme poschodie, aby som vypil druhú kávu dnešného dňa.
Kým sa varila káva začal som si prezerať poštu. Káva hotová beriem do ruky šálku a v tom momente mi skoro vypadla z rúk, to by som si nebol pomyslel ani v najodvážnejšom sne: dostal som 406 lajkov, čo ma utvrdilo v tom, že sa oplatilo pustiť sa do toho…
S Pupom už nevieme, čo so sebou, strašne čakáme sobotu, vtedy ideme spolu do Felsőtárkány na ryby. On bude muškáriť ja vláčiť. Zbožňujem ten pohľad naňho ako sa chlapec hrá s fialovými a ružovými pierkami. Moja manželka bude fotiť všetky udalosti a okolie a keď nebude mať veľa práce, bude vláčiť aj Ona.

Scenár na víkend sa začína utvárať už viem že sa budem pokúšať uloviť ryby s MFR3-kami, chrústikmi, rôznymi imitáciami a drobnými gumenými rybkami.

Malé fat rapi nafarbím čiernou fixkou len oči nechám v pôvodnej podobe.  Nie, že by som si dovolil spochybňovať účinnosť nástrah Rapala, ale skúsenosti získané na riekach a potokoch ma donútili zoškarediť moju umelú nástrahu. Teraz musím ísť ale zajtra prídem zas!

Buďte zlí a ak ste to doteraz neurobili chyťte do rúk udicu a hor sa na ryby!

S pozdravom, 

Oller

Už dávno plánujem napísať svoje skúsenosti a zážitky tu v televízií, dnes konečne nadišiel čas, aby som ich napísal na papier. Samozrejme  sa najradšej budem venovať veciam týkajúcich sa rybolovu. Ak by sa však vedenie dozvedelo, že sa nevenujem práve príprave na víkendovú rybačku vo Felsőtárkányi, určite by spracovali moju pýchu. Takže pracujem tu v PVTV (Rybárska a Poľovnícka TV ), a obsluhujem úplne novú skupinu pracovných úloh, zastávam čudnú pozíciu/pozície, ale k tým sa vrátim neskôr. V podstate tu vládne dobrá nálada  aj napriektomu, že tu je pár ľudí, ktorí ma moc nemusia, ale sú tu aj takí, ktorých nemusím ja.

Takéto typy ma moc nezaujímajú, koniec koncov nechodím do práce kvôli nim. Je tu jar, slniečko už vykúka, začína sa ozajstná rybárska sezóna a to sú veci, s ktorým sa ja dokážem veľmi tešiť. Vzduch je čerstvý a vietor prináša také vône, ktoré teraz po dvadsiatich neviem koľkých rokoch cítim prvý krát, keďže som si už sedem mesiacov nepotiahol z cigarety. Teraz prichádzam na to, aké nevýhody prináša to, že nefajčím.  Väčšina kolegov fajčí ostošesť, po hodine a pol chodia von na fajčiarske miesto a podelia sa o svoje problémy a čo je ešte dôležitejšie vypočujú si sťažnosti ostatných. Mnohí si ani neviete predstaviť aké množstvo informácií sa dozviete počas fajčenia jednej cigarety. No, čo už každá minca má dve strany. Jedna je vytváranie kontaktov a možnosť rakoviny pľúc a druhá čerstvý dych, nezožltnuté prsty a zdravší život z menej súdržnými vzťahmi.

Ako by to vyzeralo, keby som tam stál medzi fajčiarmi bez cigarety? Veď by si mysleli, že sa ulievam a napokon by začali o mne klebetiť. Skôr než sa zamotám do tejto témy, radšej ju ukončím. Dôležité je, že si myslím, že som sa vydal správnou cestou, keď som sa rozhodol prestať fajčiť. Teraz musím ísť pracovať, zajtra sa tu stretneme zas a konečne sa budem venovať aj rybačke!

S pozdravom
Oli

Sľubné miesto

Svetlo hrá v stravovaní dravcov  u väčšiny druhov mimoriadne dôležitú úlohu. Šťuka a zubáč ,počas lovu  koristi jednoznačne využívajú svoj zrak. Sumec, ktorého drobnučké oči, v boji o prežitie nehrajú až tak dôležitú úlohu ako v prípade dvoch vyššie spomenutých druhov, vyslovene obľubuje nočné hodiny, avšak nie z toho dôvodu ako napr. zubáč, ktorého príroda obdarila mimoriadne dobrým zrakom, oveľa skôr preto, lebo sa s pomocou svojich ďalších zmyslových orgánov  dokáže dokonale orientovať a taktiež vnímať vibrácie vo svojom okolí. Potenciálna korisť, v nočných alebo skorých ranných hodinách nevidí až tak dobre, a tak sumec, vďaka dokonalému vnímaniu vibrácií sa dostáva do výhody. Práve z toho dôvodu obľubuje napr. úplne mútnu vodu, v ktorej sa počas vyhľadávania koristi nemusí spoliehať na svoje oči, pričom ryby, ktoré slúžia ako jeho potrava, strácajú práve svoj najdôležitejší zmyslový orgán pre orientáciu, a to zrak.

Béla Lukácsi a jeho prekrásny zubáč z rieky Tisa. Uloviť rybu na  tejto rieke je aj cez deň pomerne jednoduchou úlohou.

Úloha noci  sa mení aj v závislosti od typu danej vody.  V prípade pomerne plytkých a rýchlejších riek ako napr. Dunaj, sa časť potravy skoncentruje v pobrežných zónach. Prúd rieky sem jednoducho vyplaví časť organických látok, avšak častým javom je taktiež aj to, že na zaplavených častiach kamenných násypov vznikajú riasy, navyše, v pobrežných zónach môžu byť nahromadené aj rôzne drobné vodné živočíchy a obojživelníky. Značná časť rýb sa kvôli plytkej vode neodváži navštevovať tieto zóny za denného svetla, počas nočných hodín však pravidelne vychádzajú do týchto miest, čo pochopiteľne využívajú aj dravce. Dobrým príkladom toho je rieka Pád, ktorá je veľmi podobná nášmu Dunaju, a taktiež aj značná časť tamojších rýb je podobná druhom žijúcim v Dunaji.

Navijak a jeho zdolaný súper

Na Dunaji je situácia úplne rovnaká. Lodnú dopravu na našej najväčšej rieke je možné označiť za pomerne vážnu, jej časť je zameraná na osobnú dopravu, pričom tento typ dopravy je v nočných hodinách pomerne slabý. V pobrežných zónach je preto vlnobitie oveľa slabšie, a taktiež aj hrozby prichádzajúce od brehu sú  miernejšie – samozrejme v dôsledku slabšej viditeľnosti. Ryby si už jednoducho zvykli na nočný  príjem potravy. Čoraz viac sa potvrdzuje, že nie je tomu inak ani počas zimného obdobia. Prvé hodiny po západe slnka je ešte aj v decembri možné označiť za vynikajúce, ba dokonca, sú miesta na ktoré sa pred 21 alebo 22 hodinou, dravce určite nedostavia.

Séria prútov  ET Excalibur, pre každú techniku lovu dravých rýb ponúka vyhovujúcu udicu.

My sme tentoraz, šťastie skúsili na Dunaji. Cieľovou rybou našej decembrovej rybačky bol zubáč, v našom arzenáli umelých nástrah boli pripravené aj plastické nástrahy aj woblery. Na prečesanie plytších úsekov alebo vyšších partií vodného stĺpca, woblery sú jednoznačne vyhovujúcejšie, avšak počas lovu na hlbších miestach poprípade miestach  s mimoriadne členitým dnom, hlavnú úlohu preberajú plastické nástrahy. Využili sme obdobie, keď ortuť teplomera neklesne pod 0°C. Očká na prúte sa tak menej zanášajú ľadom, čo jednoznačne uľahčuje samotné chytanie. Každopádne, sme zostali radšej pri monofilných vlascoch, ktoré medzi očká nanášajú podstatne menej vody ako spletané šnúry. Z toho vyplýva, že šanca na zamrznutie vodiacich očiek je minimálna.

Plastické nástrahy Wizard  a oklamaná korisť.

K plastickým nástrahám  Wizard  sa hodia jigové hlavičky Wizard.

Objavenie zubáčov na zimnom Dunaji, vôbec nie je jednoduchou úlohou. V koryte ich môžeme uloviť aj cez deň a to najmä pomocou plastických nástrah. Za najsľubnejšie miesta, je možné označiť aj v zimných mesiacoch výraznejšie zlomy, alebo okolia prekážok. Na jednu dôležitú vec však nesmieme zabudnúť. Zubáče počas neskorej jesene vyrazia a začnú vyhľadávať vyhovujúce miesta na prezimovanie. V dôsledku tohto procesu, sa z určitých úsekov úplne vytratia, kým na frekventovanejších miestach sa vyskytujú v hojnejšom počte. Samozrejme, až sa nám podarí objaviť ich  obľúbené zimoviská, naše šance na úspešné rybačky budú veľmi dobré , avšak pátranie po takýchto miestach môže byť mimoriadne namáhavé a zdĺhavé. Z toho dôvodu, časť dunajských športových rybárov vytvára vlastné prekážky. V prípade, že zubáče počas jesenného vandrovania objavia takéto vyhovujúce miesta, v ich blízkosti môžu zotrvať hoci aj na niekoľko týždňov, počas ktorých môžeme zažiť naozaj úspešné rybačky. Za vyhovujúce miesta je možné označiť tie, v blízkosti ktorých sa radi zdržiavajú aj nahromadené biele ryby . Vyhovujúce zimoviská bielych rýb sú pomerne hlboké a pokojné. Voda v týchto miestach vôbec neprúdi, alebo prúdi iba minimálnou rýchlosťou. Biele ryby počas zimných mesiacoch prijímajú iba minimálne množstvo potravy, z toho dôvodu sa snažia vyhľadávať také miesta, na ktorých nemusia bojovať s prúdom rieky, spálili by totiž veľa ťažko získanej a mimoriadne cennej energie. Zubáče sa samozrejme veľmi radi zdržiavajú  v blízkosti takýchto bohato prestretých stolov. Avšak musíme dodať, že v žiadnom prípade sa nezdržiavajú priamo pod húfmi nahromadených bielych rýb, alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Potravu prechovávajú akoby v špajze. Zimujúce ryby zbytočne neplašia, naučili sa totiž, že aj pre nich je nesmierne dôležité, aby biele ryby prežívali zimné obdobie v čo najväčšom kľude, aby sa nemuseli presúvať na iné pokojnejšie miesta. Žiaľ, ako dokonalý príklad tohto nežiaduceho javu by sme mohli uviesť zimné vyčíňanie kormoránov, keď zimujúce ryby vyháňajú zo svojich zimovísk. Fenomén zvaný čierna smrť, dokáže tak úplne zničiť niekoľko desaťročí staré zimoviska.

Kvôli takýmto úlovkom absolvujeme zimné vychádzky!

Našu pozíciu pod jedným kamenným násypom sme zaujali ešte pred západom slnka. Rieka je v týchto miestach úplne pokojná. Zo skúseností vieme, že je to obľúbené zimovisko bielych rýb, pričom v rôznych častiach hrádze môžeme očakávať aj zubáče. Možno znie to neuveriteľne, ale počas západu slnka, sa na hladine môžu ukazovať aj jalce. Húfy zimujúcich rýb, okrem zubáčov a jalcov, sem priťahujú aj šťuky, pričom sumce sú v tomto období už zväčša pasívne.

Ďalší zubáč

Naše náčinie pozostávalo z prútov  ET Excalibur Spin a prívlačovýh navijakov  Black Spider. Monofilný vlasec o hrúbke 0.25 mm je dostatočne pevný na bezpečné zaseknutie a zdolanie prípadného dravca, pričom za mrazivého počasia, medzi vodiace očká nanáša minimálne množstvo vody.

Dokonalé zachytenie háčika

Prvé hodiny zimnej rybačky – ešte za vidna – neboli úspešné, avšak tesne po zotmení som zaznamenal jeden nepremenený (ale mimoriadne tvrdý) záber a ulovil som jedného menšieho zubáčika. Úspešnou nástrahou bola gumená rybka  ET Wizard Energy Shad vo farebnom prevedení  “Black/clear/red”, ktoré je možné označiť za univerzálnu kombináciu. Zubáčik pri útoku, nástrahu zhltol poriadne hlboko, háčik mal zachytený v hornej časti ústnej dutiny. Po prvom úlovku sme zažili nočnú moru lovcov zubáčov na prívlač, a to záber od šťuky. Po agresívnom útoku dravca nasledoval prudký výpad. Záber zubatej krásavice bol taký agresívny,  že som nemusel ani zaseknúť, avšak pri prvej otočke sa ťah prerušil,  a z tmavej vody som vyťahoval už iba prázdny vlasec. Typická šťuka. Pri otočke sa vlasec preloží pred  zubatou papuľou, a keď sa pritlačí na ostré zuby, okamžite sa pretrhne. Nemali sme šťastie. Vytrvali sme, a okolo 21 hodiny, sa po mimoriadne tvrdom zábere prihlásila ryba dňa. Úspešnou nástrahou bola opäť gumená rybka  Energy Shad, tentoraz však vo farebnom prevedení  “Black/white”. Zaujímavým spôsobom ,háčik bol v tomto prípade zachytený v kútiku papule zubáča.

Okrem plastických nástrah Wizard, nepohrdnú ani inou pochúťkou

Ďalšou zaujímavosťou bolo to, že vylovený zubáč, na podlahe člna vyvrhol malého, ešte nestráveného zubáča volžského. Pre zubáčov je charakteristické, že vo svojom okolí neznesú svojich menších  príbuzných . Z toho dôvodu sa zdržiavajú v jednej skupine skoro rovnako  staré jedince.  Svojich menších súkmeňovcov jednoducho zožerú.

Náš priateľ Béla práve vracia vode svoju nádhernú rybu

Zimný Dunaj nás opäť obdaril s niekoľkými úlovkami. Keď je voda čistá, určite sa oplatí absolvovať niekoľko vychádzok, dravce sú totiž počas celej zimy pri chuti.

Zdroj: EnergoTeam

Ešte dobre, že nemusíme posúdiť, v ktorom ročnom období je krajšie toto jazierko, rozprestierajúce sa medzi  horami! Napriek zdaniu, krotká a tichá jeseň sľubovala aspoň tak vzrušujúcu rybačku, akú sme prežili počas jari. Pravda, namiesto pstruhov potočných, ktoré sa oddávali neresu, sme sa pripravovali na oveľa tvrdších a vážnejších súperov – až je možné takéto niečo prehlásiť.

Prvý deň sme venovali priateľskej súťaži, ktorá sa konala na základe pozvánky. Hlavným poslaním týchto pretekov bolo to, aby milovníci muškárenia spoznali jazero a cítili sa pritom, čo najlepšie. Napriek tomu, že sa nebojovalo o žiadne hodnotné ceny, skorý ranný zraz sa niesol v znamení horúčkovitého vzrušenia. Účastníci podujatia povyskakovali zo svojich štvorkolesových tátošov, obliekli si nevyhnutné muškárske kostými, pozdravili svojich dlho nevidených kamarátov, vypili oldomáš, poklebetili si, prediskutovali krížom – krážom, dalo by sa povedať vertikálne aj horizontálne všetky potrebné záležitosti, a bleskurýchle sa presunuli na vyznačené štartovné polia. Do boja sa púšťalo 11 šťučích strímrov.

Vedľa známych a  rutinovaných muškárov, hladinu jazera odhodlane bičovali aj mladé tváre, ktoré sa s touto technikou ešte len zoznamujú.  Dániel Csécsi, ešte len 3 roky naháňa ryby s muškárským náčiním, ale napriek tomu, sú jeho hody už celkom precízne, a na svoje vlastnoručné vyrobené mušky sa mu už podarilo uloviť nejedného jalca hlavatého. Tento sympatický mladík, na toto priateľské stretnutie pricestoval z obce Mályi, ktorá sa nachádza v okolí Miškolca, a svoje muškárske vedomosti prehlbuje na tamojších štrkoviskách. Úprimne povedané, ani tie vodné plochy nie je možné označiť za ľahké trate.

Samozrejme, pre starých a rutinovaných muškárov, ani jazero  Felsőtárkányi tó nepredstavovalo žiadny problém. Stretnutia takéhoto charakteru sú dobré aj na to, aby záujemcovia mali možnosť odpozerať fortiele muškárenia od takých skúsených inštruktorov, ako Ernest alebo Zigi Kovács.

Prvú, 70 cm dlhú šťuku Flyfox ulovil  János Benyhe,  alias Benyus .  Počas súťaže, sa dĺžka ulovených rýb merala iba po začiatok chvostovej plutvy, a takto zistených 67 cm bolo úplne postačujúcich na konečné víťazstvo. Zaujímavým spôsobom, na druhom mieste skončili hneď dvaja súťažiaci. Ako je to možné? To sa dozviete z filmu! Veselé vyhlásenie výsledkov korunovalo chutné ragu z diviny.

Členovia štábu, do Hotela Bambara, ktorý sa stala jednou najvýznamnejšou pozoruhodnosťou okolia, dorazili úplne vyčerpaní. V každom jednom detaily tohto luxusného hotela postaveného v africkom štýle je cítiť náladu čarovnej Afriky. Ukrýva v sebe dokonca aj zvláštny mýtus hrdinu Chi Wara. O pozoruhodnosti nie je žiadna núdza! Do dvora surikát môžeme nazrieť, v ktoromkoľvek ročnom období.

Po úplnej regenerácie vo wellnessových priestoroch hotela, nám skorý ranný budíček v nasledujúci deň nepredstavoval žiadny problém. Napriek tomu, účastníci podujatia s názvom „ Dni FlySox“ aj tak stihli predbehnúť „lovcov s kamerou“. Tento deň bol zameraný: na lov z člna alebo belly boatu, na zoznamovanie sa, na získanie dôležitých informácii v súvislosti s muškárením a samozrejme, na výmenu skúseností.

Našiel sa taký účastník, ako napr. Tomi  Bolyki- ktorý sa do súťaže prihlásil iba v tento deň. Na tejto vode už ulovil nejedného pstruha a jeho meno je obávané aj medzi tunajšími šťukami. Ako som už spomenul, podstatou celého podujatia bolo: stretnutie s ostatnými a opatrovanie spoločenského ducha.  Účastníci si navzájom vyskúšali svoje náčinia, otestovali rôzne muškárske prúty a atraktívne šťučie strímre.

Hrdinom druhého dňa sa stal  Pitti, ktorý sa v jednom z kútov jazera postavil na šťuku… viac sa o tejto nevšednej príhode dozviete z krátkeho filmu natočeného počas dní  FlySOX. Pozrite si ho v decembrovom programe televízie PV TV HD!

Text: Balázs Erdélyi „Pupa’

Fotky boli darované účastníkmi podujatia  facebookovej skupine magazínu „Rande s muškami“!

(facebook.com/groups/309313205813397/ )