Túžil som sa schovať pred celým bláznivým svetom, pred búrlivými vetrami, vrieskajúcimi trénermi veslárov, pred motorovými člnmi, pred hlukom motorových píl, kosačiek a brúsiek, jedným slovom pred všetkým, čo obklopuje môj domov a môj každodenný život. Najlepším miestom, je na to môj obľúbený kanál Fűzvölgyi-csatorna, ktorý je aspoň počas všedných dní ostrovom, lepšie povedané vodou pokoja.

Malebný kanál Fűzvölgyi csatorna

Zavlažovací kanál, ktorý svojou šírkou pripomína menšiu riečku, na krátkom úseku napreduje cez hustý les, ktorého stromy nad pokojnou hladinou vytvárajú obrovský, ochranný stan a z pomedzi,  ktorých poniektoré vo svojej veľkej snahe, na obrovskú radosť tunajších šťúk a zubáčov, svoju korunu pustia do koryta kanála. Samozrejme,  aj nedravé ryby obľubujú tieto prirodzené útočiská, veď medzi potopenými konármi majú možnosť maškrtiť na riasach a menších vodných živočíchov, amure si tu môžu pochutnávať na čerstvých výhonkoch a listoch ešte neodumretých vetiev.

Sotva som zmenil taktiku, okamžite som zdolal lepšieho pleskáča.

Na brehu mojej milovanej vody, ma opäť privítal idylický obraz. Nad hlavou som počul spievať všetky zaľúbené vtáky jari, okolo mňa bzučali včely, kým na protiľahlom brehu som videl lasičku ako sa prehrabáva v obrovskej halde smetí, ktorú tam žiaľ zanechali rybári. Veď maďarský rybár ani v tomto pôvabnom kraji nezaprie sám seba a malé čistinky, ktoré sú vyhovujúcimi lovnými stanovišťami,zaplaví všelijakými odpadmi. Vidiac tento večný problém ma napadlo, že na začiatku sezóny, by sa mal zakázať lov rýb  a to na takú dlhú dobu, kým rybári nepozbierajú všetok ten bordel, ktorý  zanechávajú na brehoch našich vôd, no a keď sa počas sezóny opäť objavia kopy smetia, opätovne  nariadiť zákaz, až kým sa  nevytratí ani posledná plechovka od piva, či sáčok od  vnadiacej zmesi. Potom by si určite rozmysleli, či na brehy vôd chodia chytať ryby, alebo radšej robiť bodrel.

Na pleskáčoch – mliečňakoch je po Veľkej noci,  už dobre vidieť trecie vyrážky. Je to znamením toho, že ich neres sa blíži.

Vyhliadnuté miesto, ktoré bolo asi na 7-8 m od brehu som prevnadil vnadiacou zmesou Tímár- mix jahodovej  príchute a dvoma hrsťami lahôdkovej kukurice. Potom som sa  pustil do prípravy náčinia. V takomto veternom počasí a to aj na menších vodách používam 4,20 m dlhú verziu match prútu Bream Match, a to z toho dôvodu, lebo táto dĺžka je najvyhovujúcejšia pre spôsob – splavovaním.

Už aj lysky majú za sebou kladenie hniezda.

Do karabínky som pripevnil dvojgramový plavák, uchytený v jednom bode. Na vyváženie plaváka som použil dva kusy bročkov a to tak, že spodné olovko  bolo umiestnené na 0,14 mm  hrubom vlasci, iba na 10 cm od ľahučkého háčika Drennan č.12.

Najväčší karas dňa vážil viac, ako 1,3 kg.

Prvá hodina lovu splavovaním sa žiaľ niesla v znamení neúspechu. Ulovil som iba zopár pleskáčikov, a asi pol kg ťažkú ploticu a to aj napriek tomu, že som vyskúšal celý arzenál nástrah: kostné červy, chlieb, hnojáky a lahôdkovú kukuricu.

Počas lovu splavovaním brali skôr pleskáče malé.

Rozhodol som sa teda zmeniť taktiku a použiť pritom tajnú zbraň, ktorou je kombinácia pinky + larva pakomára. Podstatou novozvolenej taktiky – pri ktorej je väčšina záberov signalizovaná dvihnutím plaváka  – je to, že vďaka dlhšiemu previsu resp. dlhšej montáže, háčik spolu so spodným olovkom ležia na dne a plavák, ktorý sa pri love s match prútom  nachádza trocha nižšie od nás – sa do požadovanej polohy postaví vďaka účinkom prúdenia, z toho dôvodu je účelné zakrmovať trocha nižšie v smere toku.

Ideálny match prút s akciou A, a hustý rad očiek, ktorý zabráni tomu, aby sa vlasec prilepil o blank udice.

Rozhodnúť sa pre túto techniku je účelné v tom prípade, keď sú ryby ochotné prijať iba nástrahu, ktorá nehybne leží na dne. Väčšina záberov je pritom zvyčajne dvíhava.

Vedro je viac ako do polovice plné pekných bielych rýb.

Ani teraz tomu nebolo inak. Smerom dole do oblasti plaváka som hodil tri menšie kŕmne gule, a po asi štvrťhodine čakania,sa môj plavák bez akejkoľvek predohry položil na hladinu. Po zaseknutí, sa na hladine objavil pekný pleskáč, ktorého telo zdobili trecie vyrážky a ktorý už čoskoro skončil v sieťke podberáka. Ulovenie peknej bronzovej ryby ma poriadne nažhavilo a to aj napriek dažďu, ktorý sa medzičasom spustil. Možno, že som objavil víťazný spôsob a najúčinnejšiu nástrahu?!

Dokonalý match prút.

Po nasledujúcom dvíhavom zábere, zaseknutá ryba  ostala krúžiť v hĺbke s lenivým odporom, na hladinu vyplávala až tesne pred podberákom. Mojím protivníkom bol poriadny  (1,11 kg ťažký) karas striebristý. Obrovské brucho šupinatého bojovníka dávalo tušiť veľké množstvo ikier. Nasledovalo zopár pleskáčikov malých, ktoré môj plavák skôr bleskurýchle stiahli pod hladinu. Po týchto drobcoch nastalo hluché obdobie, hoci som lovné miesto aj naďalej prekrmoval.

Prekrásny výrad bielych rýb, ktoré som ulovil vďaka zmene taktiky.

Neúspech ma zneistil. Rozhodol som sa, že plavák vymením za jednogramový, a na vlasci ponechám iba spodné olovko.  Túto neuveriteľne ľahkú zostavu, som v hustom jarnom daždi dokázal nahodiť iba vďaka pružnému prútu so štrnástimi očkami.

Môj navijak s hladkým a jemným chodom, ktorý je s prútom Bream Match 420 v dokonalej harmónii.

Záber som zo začiatku nedokázal  vynútiť ani pomocou zjemnenej zostavy, hoci som opäť vyskúšal všetky možné nástrahy, no nakoniec som sa rozhodol zostať pri osvedčenej kombinácii piniek a lariev pakomára. Táto zostava už bola natoľko ľahká, že prúdenie ju občas posunulo ďalej. Pri jednom takomto posunutí, sa môj plavák  opäť položil na hladinu. Po záseku som sa nazdával, že to bude kapor, avšak na konci náčinia bojoval iba karas, ktorý kľudne mohol byť aj mierečným kapríkom, veď vážil 1,31 kg. Rybačka – keďže som mohol rátať s menším množstvom rýb, avšak mohli byť medzi nimi slušnejšie jedince – si vyžadovala silné a stále sústredenie. Stromy, na ktorých sa objavovali prvé výhonky, mi začali nad hlavou čoraz viac prikyvovať, avšak sila vetra po hladinu vody nedočiahla, ba dokonca aj pršať prestalo, a v korunách stromov sa občas objavilo aj zlatisté slniečko. Pri protiľahlom brehu, som okolo spadnutého stromu videl vyskakujúceho kapra a to dokonca dvakrát, a taktiež aj zúriaceho boleňa, útočiaceho na beličky, ktoré z hladiny zbierali zvyšky kŕmenia, mal som však málo záberov. Napriek chladnému počasiu, všade okolo mňa lietali usilovné včely, ktoré hnal smäd po nektáre, ale nakoniec ich uspokojila aj voda z kanála.

Korisť v sieťke

Medzitým ako som pozoroval život lesa, sa môj drobný plaváčik opäť položil na hladinu. Moja zaseknutá ryba vyrazila akosi čudne do strany. Zdalo sa mi, že som zasekol lepšieho karasa o prsnú plutvu.

Poobede bolo krásne slnečno, okolitý les bol okamžite plný života.

Pred potopenými konármi sa mi ho podarilo otočiť. Pri zmene smeru, som na vlasci cítil charakteristické trhnutie, z čoho mi okamžite bolo jasné,že na háčiku mám kapra, ktorému sa práve z chrbtovej plutvy uvoľnil vlasec, zdolávanie sa teda môže začať! Našťastie, sa nerozhodne otáčal sem a tam, hoci kvôli drobnému háčiku som bol poriadne rozrušený.

Pekný deň korunoval tento nádherný, skoro 4 kg vážiaci šupináč.

Podberák kapra poriadne vyľakal a keďže bol ešte stále pri sile, nasledovalo zopár divokých výpadov. Avšak potom ako som ho niekoľkokrát dostal na hladinu a nadýchol sa vzduchu, pokojne sa nechal priviesť do sieťky. Jeho zlatožlté šupiny sa len tak leskli v jarnom slnečnom počasí. Nádherné prostredie, úplný pokoj, pekné ryby – práve kvôli týmto skutočnostiam milujem rybačky!

Text a fotky: Zoltán Székely