Sedím pred počítačom, zvukový signál oznamuje príchod novej správy. Otvorím poštu, sú to fotky na ktorých vidím pôsobivé black bassy, menšie šťuky a figliarsky sa usmievajúceho priateľa. Samozrejme, že je to Gabi Ujhelyi! Človek by si myslel, že politológ  a riaditeľ inštitútu má toľko práce, že nemá ani jednu voľnú chvíľku a keď predsa len, tak študuje odbornú literatúru alebo prekladá zahraničný odborný materiál, ale nie! On chytá ryby!

Samozrejme ja viem,  že práve vďaka tejto skutočnosti je takým úspešným vo svojej práci, veď  ten, kto je  schopný ráno o štvrtej vyraziť po stopách boleňov, ostriežov a šťúk a o ôsmej hodine už byť prezlečený a sedieť vo svojej kancelárií, tak ten je určite  vyváženým a zodpovedným človekom, ktorý zavčas rána už má dávno postarané o vyhovujúcu fyzickú a duševnú očistu.

Prístav je ešte plný nánosov.

So závisťou si prezerám fotky, siahnem po telefóne, zavolám svojmu úspešnému priateľovi a zmocním sa iba na toľko: nešetri ma a porozprávaj, prečo je také pamätné prvé  tohtoročné vláčenie!

-Je tomu tak z toho dôvodu, lebo ukončuje zvyčajne jedno prípravné obdobie. Celú zimu si dávaš do poriadku svoje veci. Prekladáš ich z jedného miesta na druhé a triediš podľa toho, ktoré budú dobré na bolene, ktoré na ostrieže a ktoré na  šťuky. Pripravíš si jednu pohotovostnú tašku, do ktorej sa zmestia všetky univerzálne použiteľné umelé nástrahy, ktoré sú vyhovujúce pre lov všetkých druhov dravcov. Upokojíš sa, a otvoríš si jedno dobre chladené pšeničné pivo alebo fľašu voňavého talianskeho rizlingu, a popíjaš si. Je v tebe pokoj a absolútny kľud.

Na takomto mieste nie je vôbec nie je ľahké chytať .

Tento pocit duševného pokoja trvá asi polhodinu. Potom si opäť otvoríš tašku a na vrch ostatných nástrah ešte položíš jednu plandavku a ten, starý ošarpaný wobler, na ktorý si pred piatimi rokmi v Poroszló ulovil tú krásnu šťuku. Uľaví sa ti, medzitým príde domov rodina. Menšiemu dieťaťu porozprávaš rozprávku, a sadneš si pred televízor. Zapneš si National Geographic a vidíš, že levy práve roztrhali zebru. Vyskočíš a do tašky opäť položíš dva woblery spomedzi tých, ktoré si vynechal. Pravda, ani jeden z nich nebol doteraz bohvie ako účinný, ale človek nikdy nevie. Osud zebry je medzitým spečatený, na breh niektorej africkej rieky dorazia lovci krokodílov, a Super Džoni pomocou svojich asistentov uloví obrovského krokodíla.

Vďaka tomu si spomenieš na jednu letnú príhodu. Chytáš v krištáľovo čistej vode, nikde žiadna ryba, veď voda je natoľko čistá, že človek dovidí na jej dno. Napriek tomu, pomocou tej tmavej bodkovanej rotačky sa ti podarí oklamať jednu lepšiu šťuku. Smer taška a medzi hromadu nástrah položíš aj tú. Televízor pozeráš do polnoci, medzitým si pekne pomaly naplníš svoju pohotovostnú tašku, ktorá je zrazu akási primalá, takže musíš vytiahnuť väčšiu, do ktorej sa už naozaj zmestí všetko.

- Na Balatone problém spočíva v tom, že vláčenie v mesiaci apríl je povolené iba z brehu, nakoľko používanie člnov na otvorenej vode je zakázané. To aké škody spôsobuje toto nariadenie požičovniam člnov, prevádzkovateľom rybárskych osád a kempov je už iná otázka. Ja to prijmem a v duchu si hovorím, že je to všetko v záujme ochrany rybej osádky, ale mal by si počuť tých, ktorým toto nariadenie, v týchto ťažkých časoch spôsobuje značné straty. Tak to by  nezniesol ani papier…. (Medzitým nastala zmena, nariadenie zakazujúce chytanie z člna bolo totiž odvolané, odôvodňovali to úspešným neresom zubáčov B.Z.)

Milovaný záliv. Je dokonalým miestom pre lov šťúk.

Samozrejme, človek nemusí ostať iba na Balatone, veď existuje množstvo ďalších skvelých vôd, kde môže milovník prívlače stráviť príjemné chvíle a oddávať sa svojej vášni. Na riekach Dunaj a Tisa sa vyskytujú také štrkové nánosy, ktoré sú dokonalými miestami pre lov ostriežov, na vnútorných vodách  pokojných zálivov môžeme  prekabátiť šťuky a je množstvo takých štrkovísk na ktorých je možné loviť aj black bassy.

Na jazerách Délegyházi tavak som s úspechom chytal black bassy, bol som na Mŕtvej Tise, kde sa mi na 5 cólového gumeného ráčika, ktorého som dostal do daru,  podarilo uloviť jednu šťuku. Ani menší zubáčik môjho priateľa Zoliho Gajdoša, ktorý zabral na 18 cm dlhú gumenú rybku nebol každodenným úkazom. Zoli mal zo svojho úlovku obrovskú radosť, drobného bojovníka púšťal takými teatrálnymi pohybmi, v ktorých už bol sľub budúceho úlovku veľkého zubáča.

Môj prvý tohtoročný blackbass

Aj tento bol veľkým bojovníkom

To všetko samozrejme, ani zďaleka nie je to isté, ako keď človek vchytá na svojej obľúbenej vode, na ktorej presne vie, kde ležia kamene pri ktorých práve vedie svoj wobler, a podľa polohy trstín vidíš, ako blízko k porastu by mala byť vedená gumená rybka. Na Balatone si doma, poznáš každého kto ide po starých cestách , aj kľučka od prístavu v osade ti prirástla k srdci, podobne ako záliv plný nánosov, do ktorého juhozápadný vietor nahromadil nánosy zimy. Pozorným pohľadom skúmaš móla, ktoré dosky bude treba vymeniť a ktorú podperu bude treba spevniť po ničivej sile zimného ľadového panciera.

Na mólo prístavu som išiel v spoločnosti svojho priateľa Ákosa Balogha. Bolo tam už niekoľko rybárov, ktorí chytali biele ryby. Pleskáče, plotice a červenice boli naozaj pri chuti. Po dlhom, zimnom poste majú obrovskú chuť do žrania. Presunuli sa do plytších, prehriatejších častí jazera  kde sa život prebúdza rýchlejšie a kde ich čaká prestretý stôl. Mimochodom, práve z týchto druhov sa pripravujú najchutnejšie pečené ryby. Na breh vody prichádzame v skvelej nálade, mám veľké reči a svojím známym sľúbim, že na tretie nahodenie chytím šťuku.

Šťuka na druhé nahodenie…

Mýlil som sa, ryba totiž zabrala už po druhom nahodení. Voda bola nádherná, ešte sa v nej obzeralo okolité pohorie, ale na Somogyskej strane sa už ukazovali mraky. Bolo to typické obdobie pred príchodom búrky. Fúkal mierny, severozápadný vietor, ale v našom okolí, polostrov menil smer vetra. Hora totiž stlačí vzduchové masy, v dôsledku čoho, vietor môže udrieť z ktoréhokoľvek smeru. Studený front sa približoval čoraz rýchlejšie, a vedel som, že šťuka pred frontom, bude určite pri chuti!

…po ktorej prišli ďalšie…

-Čo si mal so sebou, staré dobré osvedčené náčinie, alebo nejakú novinku?

- Celú zimu som sa pripravoval na prvú rybačku roka. Svoj arzenál nástrah som vždy dokázal doplniť o ďalší nový kus. Vráťme sa, ale späť k počasiu. Najprv prišiel dážď a až potom začal fúkať vietor. Je to nesmierne dôležité, lebo dážď „priženie“ šťuky a vietor ich „odženie“. Počas predchádzajúcich dní, sa voda vlnila, bola premiešaná a plná nánosov. Nazval by som ju za priam ideálnu. Drobné rybky sa presúvali popri trstinách a kamenných násypoch, bolo vidieť, že ostrieže sa už vydali po ich stopách a aj v prístave sme videli zopár efektných zalovení šťúk. Zalovenie šťuky je natoľko charakteristické, že sa nedá pomýliť s útokom boleňa alebo puknutím zubáča. Môj biely, stredne potápavý wobler Sebile Koolei Minnow, po druhom nahodení dopadol presne na miesto zalovenia.

Boli pri chuti

-Je to americká umelá nástraha?

-Áno, no nekupoval som ju cez internet ale na výstave FEHOVA. Túlal som sa hore-dole medzi  výstavnými stami. Určite poznáš tú nebezpečnú situáciu, keď sa človek iba bezcieľne motá, a nakoniec si kúpi aspoň 18 druhov nástrah, na ktoré  potom nič neuloví. Zo začiatku, mi ani tento wobler nebol až tak sympatický, ale keď som si ho vzal do ruky, okamžite som vedel, že  ho musím mať! Bol som si istý, že bude účinnou nástrahou.

-Tak teda, na začiatku rybačky sme mali veľké reči a po ulovenej šťuke, zábery prichádzali ako na bežiacom páse. Sú to tie okamihy milosti, keď ich prezrádzajú okraje trstinového porastu!

Všade bolo vidieť unikajúce rybky! Zubaté beštie boli naozaj  pri chuti. Pomohli sa aj ostrieže. Vyčíňali a čľapotali, a bez akýchkoľvek zábran mľaskali ako keď úhor ukrývajúci sa medzi kameňmi zaútočí na svoju vyhliadnutú korisť. Nahadzovali sme viacerými nástrahami, ale tušil som, že plandavky v tomto skorom jarnom období nebudú až tak účinné. Ich pravá sezóna prichádza až na jeseň.

Niečo mi šepkalo, že teraz je tá správna chvíľa použiť hlboko potápavé, avšak plávajúce woblery. Pracovná hĺbka týchto  drevených rybičiek sa pohybuje okolo 2-2,5 m a oživujú sa pomalým vedením. Keď ich vedenie sa preruší, pomerne rýchlo vyplávajú na hladinu. Pri prvom pootočení kľučkou sa už  postavia na hlavu, a asi o 3-4 m sa dostanú na dno. Odtiaľto by sa mali šikovne uviesť do pohybu.

-Vieš, že som vizuálny typ. Buď tak dobrý a opíš mi spôsob vedenia nástrahy trocha podrobnejšie!

- Skús si predstaviť, že účinkom správneho vedenia, rybka unikajúca z hladiny svojou hlavičkou narazí na dno, a následne jej dáš trocha času! V tejto fáze nenavíjaš iba necháš aby wobler, tým svojím omráčeným „opitým“ pohybom vyplával asi 30-40 cm do vodného stĺpca. Budí to taký dojem, ako keby rybička bola trochu zmetená. Tomuto manévru, žiadna šťuka nedokáže odolať. Aj farba umelej nástrahy je mimoriadne dôležitá, počas tohto vláčenia sme používali tmavo zlatisté a tmavozelené woblery. Chytili sme deväť šťúk, spomedzi ktorých, osem „zubatých krásavíc“ zaútočilo na wobler „pracujúci“ pri dne, a následne stúpajúci do vodného stĺpca. Jedna šťuka – potvrdzujúc odbornú literatúru – na drevenú rybičku zaútočila v momente jej dopadu na hladinu.

Bolo to pamätné popoludnie!

-Odkiaľ prichádzali šťuky?

-Z okrajov trstinového porastu, z prístavného zálivu a zo smeru otvorenej vody. Vyhliadnutý úsek som sa snažil prechytať vejárovite. Bez plavidla bol náš pohyb dosť obmedzený, ale vôbec to nevadí, lebo zábery boli napriek tomu dosť nečakané. Cez jeseň, keď už zdolávaš svoju 245 šťuku, ťaháš plandavku a v každej svojej kostičke cítiš, kedy dravec zaútočí. V jarnom období, tento inštinkt ešte spí! Z tvojich rúk ešte chýba rutina a každý záber je prekvapením! Poznáš ten pocit,keď človek  od prekvapenia zakričí: joj, to bol nesmierne tvrdý úder.

-Viem! Práve vďaka týmto skutočnostiam je vláčenie tak zábavnou a športovou formou chytania rýb. Dostal som od teba jednu obdivuhodnú fotku, ktorú teraz nemôžeme zverejniť na našej domácej stránke, nakoľko bude centrálnou figúrou pripravujúcej sa novely. V mŕtvom ramene rieky Tisa pláva jedno mladé líšča, ktorého si fotil práve počas plávania.

-Ten okamih bol aj pre mňa darom, veľmi rád sa s tebou oň podelím.

Text: Botond Zákonyi

Fotky: Gábor Újhelyi