V prvý májový týždeň som zavítal do Rakúska, na jedno malebné štrkovisko. Keďže som túto vodu, pred rokom už raz navštívil, nebola pre mňa úplne neznámou. Jazero, na ktorom som plánoval chytať je jedným, z pomedzi piatich jazier štrkoviska, na ktorom do dnešného dňa prebieha ťaženie štrku, a je veľkou výzvou pre rybárov, ktorý sem zavítajú, nakoľko je intenzívne prelovované, v dôsledku čoho sú tunajšie ryby už nesmierne opatrné. Na tomto jazere sú najúčinnejšími nástrahami boilies v priemeroch 16-18 mm „smradľavých“ príchutí. Zakrmovať na tomto revíri je prísne zakázané, môže sa používať iba PVA sieťka, a max. 4-5 guličiek boilies v okolí háčika. Pri návšteve tejto vody, by som za najdôležitejšiu vec označil, správny výber lovného miesta ten je účelné vykonať s pomocou dlhej tyče, nakoľko sonár nás veľmi často môže oklamať, v súvislosti so štruktúrou dna. Samotné dno vodnej plochy je mimoriadne členité, hĺbka vody sa pohybuje od 0,6 do 6 m.
Vráťme sa, ale späť na začiatok. Na breh jazera som dorazil 5. mája, po slabom studenom fronte. Dúfal som, že neres kaprov sa ešte nezačal, a tak som sa svoje stanovište rozhodol vytvoriť na jednej z najplytších častí jazera, kde sa hĺbka vody pohybovala od 0,6 do 2 m. Myslel som si, že ryby budú vyhľadávať práve tieto plytšie úseky s teplejšou vodou, a večer ich potom veľmi ľahko prehovorím k záberu. Na túto výpravu som mal pripravené dva druhy boilies, a to: Imperial Baits Elite a Monster Liver v priemeroch 16 a 18 mm. V prvý večer rakúskej výpravy som ulovil jedného 4 kg ťažkého kapríka s neuveriteľne veľkým bruškom, čo bolo jednoznačným znamením toho, že v priebehu niekoľkých dní sa určite začne ich neres. Žiaľ, na príchod toho som čakal iba do nasledujúceho dňa. O desiatej doobeda som sa prebudil na hrozný čľapot a keď som vyliezol zo svojho stanu privítal ma smutný pohľad. Na lavici s priemerom asi 20 m, ktorá sa rozprestierala rovno pred mojím stanovišťom, a na ktorej, sa hĺbka vody pohybovala od 0,6 do 0,9 m sa začalo neresiť asi 100 – 150 ks kaprov. Veľkosť rýb bola v krištáľovo čistej vode úplne zreteľne rozoznateľná. Bol som z toho dosť zarmútený a vôbec som netušil ako ďalej.
Na svojom telefóne som si pozrel predpoveď počasia a keďže meteorológovia na večer sľubovali slabý dážď a mierne ochladenie, rozhodol som sa, že „darujem“ ešte jednu noc tomuto miestu. Cez deň – sa okrem čľapotu neresiacich sa rýb, medzi ktorými boli odhadom aj 15 kg ťažké jedince – neudialo nič mimoriadneho. Nadišla noc, voda sa utíšila a ryby sa stiahli do hlbších častí jazera. Ráno o druhej ma zobudili dve nesmelé pípnutia, posadil som sa a počúval aké bude pokračovanie, ale nič sa nedialo. O desať minút neskôr, z môjho ľavého prútu, bolo opäť počuť dve pípnutia, a tak som sa zobudil a vyšiel zo stanu, aby som zistil, čo sa to deje. Vo svetle zapnutej čelovky som videl, že špička udice prikyvuje do ľavej strany. Už čoskoro som odhalil aj príčinu. Moje zadné olovko sa zrejme zachytilo o skalu, a ryba tak nedokázala vymotávať vlasec z cievky navijaka. Zodvihol som teda prút, jemne zasekol a začal som zdolávať svojho protivníka, keďže som necítil príliš veľký odpor, svojho neznámeho súpera, som sa rozhodol zdolať z brehu. Na moje veľké prekvapenie, gulička Monster-Liver zachutila nádhernému, 4 kg ťažkému lieňovi. Rýchla fotka a šup s ním naspäť do vody.
V nasledujúce ráno, neres kaprov opäť pokračoval rovno pred mojím nosom, a tak som sa rozhodol, že sa presuniem o dobrých 200 m ďalej, kde sa hĺbka vody pohybuje okolo 5 m. Ešte rýchle presondovanie nového úseku pomocou sonáru a dlhej tyče, a nastražené montáže už putovali na svoje miesta. Na tomto mieste som už mal viac možností. Jednu z mojich udíc som položil v blízkosti brehu do poldruha metrov hlbokej vody. Moje ďalšie dve montáže putovali na vrch resp. na spodok lavice, do 3 a 5 m hĺbky. Deň rýchlo ubehol a opäť nadišla noc. Ráno o tretej, ma zo spánku vytrhla brutálna jazda. Vybehol som zo stanu, schmatol prút, zasekol a naskočil do člna. Po krátkom zdolávaní, som do podberáka priviedol krásneho, 13.5 kg ťažkého kapra. Po tejto rybe som bol poriadne „nažhavený“, ale do nasledujúceho večera sa už neudialo nič. V noci sa, ale opäť zopakoval scenár z predošlého dňa. Brutálna jazda, zásek a 16 kg ťažký kapor.
Keďže obe ryby prišli spod potopeného kríku, znova som sa rozhodol pre zmenu lovného miesta. Práve som bol na otvorenej vode a s pomocou sonáru som sa snažil objaviť nové sľubné miesta, keď som asi sto metrov od seba zaregistroval vyskakujúce kapre. Rýchlo som sa presunul na novoobjavené miest a s pomocou spomenutej tyče som dôkladne „preťukal“ dno. V 4 m vode som natrafil na menšiu lavicu o rozlohe asi 2 m štvorcových navrchu, ktorej ležal veľký kameň, ktorý bol doslova obsypaný mušľami. Koordináty sľubného miesta som si uložil vo svojom GPS prístroji, a uháňal na breh zbaliť si veci, a presunúť sa na nové lovné miesto. Na novom stanovišti som strávil dva dni, a podarilo sa mi uloviť dvoch pekných kaprov. Po šiestich dňoch, som sa kvôli 33 °C horúčave a neresu rýb, rozhodol výpravu ukončiť a hoci moje výsledky neboli bohvie aké výnimočné, predsa sa mi podarilo uloviť zopár pekných rýb na tomto ťažkom štrkovisku aj za takýchto mimoriadne ťažkých podmienok.
Žiaľ, voľba termínu výpravy nebola práve najšťastnejšia, ale nikdy by som si nebol pomyslel, že neres rýb sa začne už začiatkom mája. Poučením z tejto výpravy je pre mňa to, že nikdy to nesmiem vzdať, aj keby sa mali proti mne sprisahať všetky okolnosti. Rybu treba neúnavne vyhľadávať a pozorne sledovať dianie, ktoré sa odohráva na vodnej hladine. To isté by som radil aj ostatným kaprárom, ktorý sa ocitnú v podobnej situácii, aby to nikdy nevzdávali a keby náhodou, ich lovné miesto neprinášalo očakávané výsledky, nech majú v sebe dostatok odvahy presunúť sa na iný úsek vody. Na koniec iba toľko, že v júni sa opäť vrátim na toto rakúske jazero, lebo cítim, že ma tu ešte čaká nejedna veľká ryba.
Text a fotky: Zsolt Bundik
Imperial Baits Team
