Rande s muškami! – Na potoku Eger – PVTV- TV

Dlhotrvajúca zima veru poriadne načala naše nervy. Niet divu, že v hlave milovníka športového rybolovu sa preháňajú všelijaké bláznivé myšlienky. Priznám sa úprimne, že aj bez mrazivého počasia mávam občas extrémne nápady, takže ma telefonáty od ostatných posadnutých muškárov dokázali nesmierne potešiť.

- Ty,Pupa! Pri obchodnom dome XXxxXXx sa hromadia jalce.

- Odkiaľ voláš, kmotor Cöc?

- Veď z Egeru.

- Určite?A kde presne? V centre mesta?

- Môžeš si byť istý! Informácie pochádzajú od Zola Pergeho. Pravda, ryby sú ešte dosť apatické a je ich ešte veľmi ťažké prehovoriť k záberu, avšak na drobnú nymfu ulovil jedného krásneho pstruha.

Môj priateľ ma nemusel dlho presviedčať. Ešte dva telefonáty a družstvo bolo kompletné. Vďaka Egerskému hotelu Korona, ma mohli odprevadiť aj členovia štábu na túto nečakanú rybačku. Naši dvaja angažovaní kameramani Tomi a Peti nachystali toľko harabúrd, že som sa začal vážne strachovať, či sa ujde dostatok miesta v aute aj Danimu, ktorého úlohou je fotenie úlovkov, ale nakoniec, sa aj jeho muškárska udica zmestila do plne naloženého auta. Mesto Eger je mimoriadne vďačnou témou. Stačí pripomenúť tunajší hrad o slávnych vínach tejto oblasti by bolo možné napísať aj telenovelu…

Chvála bohu, tým som sa nemusel zaoberať veď o ryby nebolo núdza, čo vám v najnovšej časti relácie Rande s muškami aj predstavíme. Samozrejme, okrem pekných úlovkoch, v magazíne budú odvysielané aj ďalšie zaujímavosti. Popri predstavení módneho trendu „urban fly fishing“ – mestský rybolov – sa ujde miesto aj pre kultúrnu hodnotu mesta Eger, ktorou je vinárstvo.

Zavítali sme do jednej z najväčších Egerských vínnych pivníc, a to do pivnice István Pince, ktorá je organickou súčasťou katakomb, ležiacich pod mestom. Mali sme obrovské šťastie, veď 220 rokov stará pivnica patrí k hotelu Korona, v ktorom sme boli ubytovaní. Stačilo presvedčiť kameramanov, ktorí si po celodennej rybačke a natáčaní užívali kvalitné wellnes služby a už čoskoro sme blúdili v tmavých chodbách v 15 m hĺbke pod mestom.

Musím uznať, že chlapci sú skutočnými majstrami svojho remesla, veď vo vínnom labyrinte osvetlenom iba sviečkami urobili naozaj nádherné zábery, a to bez akéhokoľvek umelého osvetlenia. Nechcem porozprávať celý dej filmu, píšem o tom iba z toho dôvodu, že som ešte stále pod vplyvom tohto zážitku. Vo vínnom múzeu,ktoré je zriadené v jednej z chodieb sú predstavené historické vínne oblasti krajiny, môžeme tu vidieť aj muzeálne vína, zaujímavé mapy a vinárske potreby. V ostatných chodbách sú samozrejme zoradené plné fľaše a vínne trezory. V jednom ramene sa pravidelne konajú svadby so živou cigánskou hudbou a vkusne prestretými stolmi…

My sme večerali hore v reštaurácii Korona. Vo filme budete môcť vidieť jednu rybaciu špecialitu podávanú s naozaj výnimočným vínom. Mnohí by si mysleli, že Egerské červené víno nie je práve najlepšou voľbou k jedlám z rýb, ale my vám teraz so šéfkuchárom dokážeme, že tentoraz sú na omyle.

Ešte predtým, akoby nás niekto začal upodozrievať, ulovené jalce hlavaté a nádherný pstruh potočný, boli do posledného kusu vrátené späť do potoka Eger. Nádherného pstruha ulovil Balázs Csorbai, ktorý je oficiálnym poručníkom potoka. Už roky je strážcom a budovateľom, teda „ zveľaďovateľom biotopu a hospodárom “ tohto maličkého potôčika. Touto obetavou prácou ho poverilo Združenie Maďarských Muškárov (Mühosz). Vôbec nie je ľahkou úlohou, z roka na rok, z mesiaca na mesiac zorganizovať zber odpadov a budovanie priehradiek, vykonávať školenie členov rybárskej stráže, zorganizovať stráženie a popritom všetkom stíhať papierovačky, ktoré je potrebné odovzdať príslušným úradom. Veľmi dobre vieme, aký macošský je prístup správcov ( a častokrát aj úradov) k ďalším takýmto nádherným potôčikom, ktoré sú doslova, kolískou zázrakov. Pravda, odkedy sa rozbehol domáci muškársky život, čoraz viac bystriniek a malých vodných tokov získava obetavého a zodpovedného správcu. Medzi novými „majiteľmi“, popri väčších organizáciách (ako Mühosz, Vašský Rybársky Zväz alebo Émhe) môžeme objaviť aj menšie združenia, ba dokonca aj súkromné osoby.

Je čoraz viac angažovaných rybárov milujúcich potočný lov, ktorí „naháňajú“ jalce a pstruhy tým najšetrnejším spôsobom. Na tých potokoch, na ktorých chytanie s muškárskými prútmi je už trocha ťarbavé, terén patrí milovníkom ľahkej a ultraľahkej prívlače, ktorí samozrejme taktiež chytajú športovo, so zatlačeným protihrotom, ba dokonca, ich umelé nástrahy sú vybavené s klasickým jednoháčikom.

Správca potoka Eger, ktorou je Združenie Maďarských Muškárov dala aj prívalčiarom príležitosť, hoci na potoku, aj tak platí pomerne svojrázny rybársky poriadok. V čase neresu jalca hlavatého a pstruha potočného je prísne zakázané brodiť sa vo vode. Vďaka tomuto nariadeniu, popri pokoji neresu sú aj nakladané ikry dostatočne chránené. Toto nariadenie platí do vtedy, kým vyliahnuté rybie potery neopustia svoje hniezda.

Aj takéto drobné vymoženosti – ako rybársky poriadok prispôsobený k práve danej vode – sú súčasťou prác, ktoré sa zaoberajú vývojom biotopu…. a ešte čo všetko?

Popri ozajstnej mestskej potočnej rybačke sa aj to dozviete v 11. časti magazínu Rande s muškami.