Ako človek starne čoraz viac sa mu hromadia povinnosti, podľa poradia dôležitosti. Vďaka tomu sa oddychové aktivity náročné na voľný čas dostávajú do úzadia. O tom, že voľný čas starých rybárskych priateľov sa dá zadeliť tak, aby to každému vyhovovalo môžme iba snívať. Takže keď sa nám konečne podarilo víkendovú rybačku naplánovať tak, aby to každému vychádzalo, bol už rok rozbehnutý v plnom prúde. Zvykne sa hovoriť, že v živote sú najuchvacujúcejšie spontánne veci, samozrejme k tomu sa, ale musí vedieť využiť vhodná príležitosť.Ja som to využil keď mi zavolal priateľ, ktorý je v jednom aj správca revíru a dozvedel som sa od neho, že hosťovský dom Balzer je voľný na jeden celý víkend. Okamžite som sa pustil do horúčkovitého telefonovania. Vďaka príťažlivosti rybníka Rinyaszentkirály moja ponuka bola ešte lákavejšia, takže po krátkom upresňovaní sa muselo počkať už iba na blížiace sa dni výpravy. Naše štvorčlenné družstvo až do príchodu mrazov obťažuje väčšinou šťučiu obsádku jazera, ba dokonca ak je ľad už dostatočne hrubý chytáme aj na dierkach.
Teraz, ale využijúc pekné júnové počasie sme si zvolili celkom inú taktiku. Dali sme sa na lov nedravých rýb, hlavne z kaprov sme plánovali uloviť čo najväčšie množstvo. Bohato nabalenými nástrahami sme dorazili na našu základňu. Z repertoára nechýbali rokmi overené boilesy, ale chystali sme sa aj s uvareným partiklom. Namiesto vytvorenia stálych, pobrežných stanovíšť sme sa rozhodli,že budeme ryby vyhľadávať. Dlho sme ich hľadať nemuseli, lebo vďaka partiklovému kŕmeniu už v prvých hodinách sa nám podarilo prekabátiť prvého kapra. Ale po rýchlom štarte,prišli nečakané komplikácie. Jedno z našich miest síce dalo ešte zopár kaprov ale druhé úplne skrachovalo, prudké zábery totiž všetky skončili stratou rýb. Vysvetlenie na tieto záhadné udalosti nám teraz nepriniesla skúsenosť, ale šťastie. Predebatovali sme jeden záber, takže ryba mala dosť času na zhltnutie guličky. Dokedy sme uvedomili záber, brzda navijaka už vrčala a prvé okamihy po záseku svedčili o veľkej rybe.
Tá aj cez dotiahnutú brzdu vymotala zopár metrov šnúry, ale pekne sa ohýbajúci prút pomaly stlmil jej dynamické výpady. Blízko pri brehu sa na všetko odhodlaný ešte pokúsil o poslednú možnosť úniku, pri ktorom raz úplne vyskočil nad vodnú hladinu. Predviedol tak svoju silu a prezradil aj to, že na zakŕmené miesto zavítal ako nečakaný hosť. Prítomnosť amurov nie je prekvapujúca ani v tom prípade ak rybár ako základné kŕmenie použije boiles, ale to že svojich protivníkov z kŕmneho miesta vytlačil tak agresívne svedčilo o obrovskom apetíte. Túto inváziu každopádne spôsobili predošlé daždivé dni a následné optimálne počasie, čo nám samozrejme vôbec nebolo proti chuti. Ba skôr naopak, využili sme príležitosť načo najvyhovujúcejšie privítanie amurov. Do popredia sa dostali háčiky so špeciálnym hrotom, nástrahy navlečené na vlas a dlhšie nadväzce. Boiles sme z hry úplne vyradili. S partiklom sme začali bohato zakŕmovať a vytvorili sme si ešte jedno kŕmne miesto pri riedkych trstinových ostrovoch, Všetky tri miesta splnili naše očakávania a naše družstvo počas krátkej dovolenky obdarovali bohatým úlovkom.
Na trstinovom úseku sa zábery hlásili vo vlnách a naše úlovky boli bez výnimky amuri. Za dva dni sa nám podarilo natoľko spoznať ich stravovacie zvyky, že pred príchodom doobedňajšieho a poobedňajšieho turnusu, stačilo prestrieť stôl o hodinu skôr.
Samozrejme po odfotení každá jedna ryba bola vrátená do jazera v nádejí, že ich čoskoro opäť uvidíme.
Foto a text. Zsolt Horváth
