Keď sa v oknách nášho lietadla prvýkrát vynorili prekrásne koralové ostrovy, atoly, ktoré tvoria Maldivské ostrovy sme ešte netušili, aký výnimočný vodný svet na nás čaká tam dole v hlbinách oceánu. Ako rybári sme síce vedeli, že okolie koralových útesov obýva množstvo vzácnych druhov rýb, ale skutočnosť predčila všetky naše predstavy.
Z Hulhule sme išli smerom k hlavnému mestu Male vodným taxíkom. Lietadlo pristalo na ostrove ležiaceho v necelej štvorkilometrovej vzdialenosti, na svete tu je jedine taká pristávacia plocha ktorá sa začína a aj sa končí na mori. Obľúbené miesto stretnutí je rybársky prístav s menšou nadsázkou by sme mohli povedať, že všetky cesty vedú sem. Rybári vracajúci sa poobede domov, vedú boj o každé voľne miesto na vyloženie úlovku a začne sa vykladanie. Rybárčenie je ozajstná chlapská robota podľa Maldivských zvykov ženy nie je možné vidieť na rybích trhoch, lebo ulovenie, predaj alebo kúpa rýb je chlapská práca. Jedným z najčastejším úlovkom je tuniak, jeho lov je naozaj ťažká drina. Jeho latinské pomenovanie je Thunnus thynnusm, ktoré pochádza zo slova uháňania, sú totiž schopné plávať s rýchlosťou až 70-80 km/h.
Druhou obľúbenou korisťou je bonito, je rozšírenou rybou po celom svete v tropických a subtropických moriach. Po ulovení a vyvezení na breh vody ich okamžite začnú čistiť.
Po rybárskom prístave vyrážame smerom na Indický oceán. Cestou je najdôležitejšie, aby sme v blízkosti vyhovujúceho,,riff“, teda rozsiahlejšieho korálového útesu ulovili budúce nástrahy, čo znamená lov chobotníc. Posádka lode pozostáva z profesionálnych lovcov polypov, ktorý so špicatými nástrojmi vyhrabú zo steny skál prilepené chobotnice. Chobotnice narežú na veľké kusy, takú veľkú nástrahu doma používame iba pri love sumcov, ale tu je to bežné. Ryby žijúce v okolí koralov nezávisle od veľkosti zaútočia. Ako slnko začne zapadať, tak ožíva podmorský život. Keby som chcel trocha preháňať tunajší osvedčený spôsob lovu, by som prirovnal k nášmu podvihovaniu, poťahovaniu, ale útok morských rýb je úplne iný ako sladkovodných. Nenáhodnou sa hovorí že navijak Metaroyal Safari Ryobi 5000, ktorého celé telo a cievka je z kovu je jedným najúspešnejším navijakom posledných rokov. Veľkokapacitná cievka s prevodom 5:1, na jedno pootočenie kľučky navinie 90 cm šnúry. To keď sa ryba musí vytiahnuť z 50 metrovej hĺbky, v tomto prípade raju úctyhodných rozmerov – znamená obrovskú pomoc! Konštrukciu zdvíhania osi uvádza do činnosti výtlačná os, ktorá sa dá nazvať obrovskou aj v tejto kategórií. Vo vnútri cievky na bronzovom puzdre je uložené veľké bronzové koleso vďaka ktorému, je silný prevod bezpečnejší. Sústavu prednej brzdy riešili obrovskými lamelami. V roľníčke preklápača sa nachádza ložisko z nehrdzavejúceho materiálu. Po polhodinovom vlečení nástrahy, ktorá napodobňovala chobotnicu a bola vypustená za loďou aspoň vo vzdialenosti 80-100 metrov, sa konečne dostavil prvý záber. O niekoľko minút sme si mohli obdivovať krásnu barrakudu.
Po trollingu sme išli ďalej, do blízkosti koralového útesu, ktorý sa rozprestieral v kilometrovej dĺžke a ponúkal dobrú príležitosť na prívlač z člna. Výnimočnosťou takéhoto lovu je, že aj menšie ryby okolo 1 kg sú schopné na vážnejší odpor. Po zaseknutí sa inštinktívne snažia dostať pod útes zo všetkých svojich síl. Pri plavbe medzi ostrovmi sú večere výnimočné. Pri rozprávkovom západe slnka sme sa náhlili na ďalšie miesto, ktoré podľa kapitána obľubujú žraloky.
Chytali sme asi v 50 metrovej hĺbke v silnom spodnom prúdení, už nie pozdvihovaním, ale s udicou prísne v rukách. Pozornosť a obozretnosť bola veľmi potrebná, veď žraloky útočili na nástrahy takou elementárnou silou, že sa veru bolo treba oprieť do udice Ocean Fighter, aby sa dali pritiahnuť do blízkosti hladiny. Kde sú žraloky tam sa v hlbinách menia skalnaté steny, jamy a koralové úskalia, nie náhodou sme stratili na týchto miestach najviac olov, háčikov a šnúry. Ale sú tam aj tucty rýb, ako red-sneppery, džopfiši a ostrieže skalné, ktorých žraloky neúnavne atakujú. Po žralokovi tigrovanom sa na háčik dostal ostriež skalný. Patrí do pestrofarebnej rodiny gouperovitých, jeho sfarbenie, chrup dáva tušíť že je to skutočný dravec. Nie je iba vynikajúcou športovou rybou, ale je jedna z najchutnejších rýb Indického oceánu.
Keď sa lov rozbehne… Nasledujúcou rybou bol efektný red-snepper, ktorý sa v hĺbke ešte celkom dobre držal, ale na povrchu sa jednoducho vzdal a z úst mu trčal vlastný plynový mechúr. Z pomedzi rýb Indického oceánu získali najmenej náš obdiv murény. Dalo by sa povedať, že sú to nezvykle hnusné ryby, náš úhor nie je ani zdaľeka taký sliznatý a šmyklavý. Sú to falošné dravé ryby ktoré na svoju korisť striehnu v skalných dutinách. Ich hryznutie môže viesť k nebezpečnej infekcii. Vybrať im z úst háčik je nemysliteľné, najlepší spôsob je ryby odrezať. Nemajú žiabre, preto stále otvárajú ústa a takto si pretláčajú čerstvú vodu cez žiabrové otvory. Znie to neuveriteľne, ale pravdou je, že 2000 metrov vysoké koralové hory a veže, ktoré tvoria Maldivské ostrovy sú postavené na vápenných kostrách maličkých koralových chobotníc. Maldivská plošina, ktorá sa vynára z viac tisíc metrovej oceánskej hĺbky sa rozprestiera, ako prirodzená prekážka v strede morskej cesty vedúcej smerom do Indie. Podvodný život sa tu zdá byť rozprávkový, ale nie je to tak.
Slaná voda oceánu je osemstokrát hustejšia ako nadmorský vzduch, kvôli vysokej hustote je oveľa ťažšie sa pohybovať vo vode ako na zemi. Najväčšia prekážka je odpor tvorený hmotnosťou vody. K týmto podmienkam sa prispôsobujú aj ryby rôznymi tvarmi tela. Tieto výnimočné formy by vedeli veľa rozprávať o histórií vývoja rýb a o spôsobe ich života. To ako sa vedia uživiť, ako si zaobstarávajú potravu a ako unikajú pred dravcami závisí od tvaru ich tela. Ako nástrahu sme nepoužívali iba kusy z chobotníc ale aj kalamáre, ktoré sme chytili na voblery s jednoháčikom a na silón držaný v ruke počas plavby.
Na starostlivosť sa nemôžeme sťažovať, kuchár zo Sri-lanky urobil všetko pre to, aby sme mohli ochutnať všetko čo sa nám podarilo uloviť. Tunajšia kuchyňa je príjemná a korenistá spotrebuje sa v nej veľa zeleniny a ovocia k tomu všetkému nás Indický oceán obdaril rybami, ktoré majú výnimočne chutné mäso. Počas plavby na Indickom oceáne sme na každom kroku narazili na typickú loď Maldivčanov – dhoni- ktorá nie je iba každodennou loďou ostravčanov ale aj jedným zo symbolov Maldivskej Republiky. Je zaujímavé že ani vzdialenosti medzi ostrovmi nemerajú v kilometroch, ale v dhoni hodinách teda aký čas trvá daná cesta s loďou dhoni.
Doobedie sme zvyčajne trávili s návštevou niektorého ostrova. Môžeme s kľudným srdcom prehlásiť že miestny sú milý, priateľský a pozorný hostitelia ich ženy sú pekné a deti krásne. V Maldivskej spoločnosti tvorí najdôležitejší celok rodina, kde muž je hlavou rodiny a žena vedie domácnosť. V tejto čisto moslimskej kultúre sú ženy veľmi vážené, majú väčší vplyv pri rozhodovaní v rodinných záležitostiach a aj v zamestnaniach sú rovnoprávne s mužmi. Ich cintoríny nie sú jednoduché, splývajú s každodennosťou dediny takisto ako škola, kde školáčky chodia oblečené od hlavy po päty v bielom.
V skorých poobedňajších hodinách pri jednom koralovom útese sme zbadali lietajúce ryby. Mužstvo začalo vzrušene vykrikovať Trevally trevally! Teda „travely“ naháňajú drobné rybky ktoré tvoria ich potravu. Ozajstný prívlačiar v takomto prípade okamžite schmatne udicu, smer paluba a wobler predatek wiper už aj letí, aby oklamal túto výnimočne rýchlu, agresívnu ale rozhodne hlúpu, dravú rybu, ktorá okamžite zaútoči keď sa pred ňou potiahne umelá nástraha. Nie je to jednoduchá rybačka veď paluba lode je o metre vyššie ako hladina vody. Prívlač odtiaľ si vyžaduje celkom inú techniku.
Pomaly sme sa naučili že na každom mieste je iné prúdenie . Podľa miesta sa musela zmeniť zostava, k jednému olovu sme pridali ďalšie, zistili sme že zbytočne čakáme na záber, ak prúdenie nadvihlo nástrahu z dna.
Dve olová vo váhe 400 gramov, je už naozaj úctyhodná hmotnosť, bohužiaľ sa montáž stala trocha nemotornou. Boli miesta,kde bolo také silné prúdenie že nestačili ani 3 olová. Častokrát sa záťaže pri záseku pomotali, ale iné riešenie nebolo. O rok sem prídeme už s olovami o hmotnosti 400-600 gramov. Nástraha sa nemusela meniť, kúsky z chobotnice boli neprekonateľné. Z pomedzi rýb ktoré sa tu dali uloviť jedným z našich favoritov bol džopfiš, ktorý útočí na nástrahu počas klesania. Väčšina z nich zabralar vo veľkej hĺbke, zvyčajne sa museli vytiahnuť zo 45 metrov, nástrahu totiž uchopili tam.
Pri La Santa-ne sme žali veľký úspech u šékuchára s rybami pyskatými. Podľa kuchára zo Srí Lanky určite patria medzi najchutnejšie morské ryby. Musíme uznať, že sa môžu súperiť s naším zubáčom, mäso má snehobiele a lístkové, ktoré sa v ústach človeka úplne rozpadne. Bolo zaujímavé že ústna štrbina ulovených žralokov sa nenachádza na začiatku tela, ale bola skĺznutá nižšie a bola polkruhovitá. V ich ústnej dutine sa nachádza množstvo trojuholníkových ostrých bez korienkových prirastnutých zubov, ktoré sú rozmiestnené vo viacerých radoch. Tieto zuby nie sú vhodné na žuvanie, ale na uchopenie koristí alebo na vytrhnutie ich mäsa sú vynikajúce. Vytrhnuté sústo žralok zhltne v celku.
Žraloky nie sú prieberčivé, ryby nastražené na háčik atakovali bez najmenších problémov. Určite sa im zdalo byť ľahšie ukoristiť rybu trepotajúcu sa na háčiku, ako vo vlastnom okolí bleskurýchle unikajúcu.
Jednou najkrajšou rybou našej poslednej večere bol tento červený grouper o ktorom vieme, že dorastá do oveľa väčších rozmerov, ale nás očarila aj táto menšia ryba svojimi tmavomodrými očami, ktoré sú olemované žltým okrajom. Je to opatrná, plachá ryba, k jej podvodnému foteniu je veru potrebná poriadna dávka šťastia, lebo za okamih je schopná sa skryť medzi rastliny, Cestou domov sme sa zastavili pri ostrove ktorý nám padol do cesty. Na jeho brehoch sme mali čas poobdivovať lode ostrovanov z pomedzi ktorých dhoni sú najkrajšie. Tento tip lode sa počas storočí uchoval nezmenené nie náhodou je jedným zo symbolov Maldivskej Republiky.
Lode staršieho štýlu sú postavené pre potreby turistiky, ale už trošku obnovené, veď od roku 1960 väčšina z nich jazdí už s motorom. Turistika neprináša iba peniaze, ale žiaľ spôsobuje škody v životnom prostredí. Turisti z koralových útesov odnášajú všetko, mušle, korale a samozrejme rôzne suveníry vyrobené z panciera korytnačky. Je dobré vedieť, že zber mušli a koralov na ostrovoch je zakázaný!
Foto, text: Botond Zákonyi
