Nemáme príliš veľa pstruhových vôd, muškáry tých zopár miest, kde sa pomerne úspešne dajú chytať pstruhy vedia vymenovať naspamäť.
Sú medzi nimi zopár veľmi milých revírov, z pomedzi zemplínskych sú to rieka Bódva a potoky Tolcsva, Cserenkő a Bózsva. Z pomedzi potokov, ktoré tečú cez Bükk sú to Garadna, Szinva a Bán. Z pomedzi jazier Hámori jazero, jazero z údolia Ménes a jazero Kőkapu. Pstruhy sa dajú chytiť prípadne aj na hornom úseku rieky Zala (boli roky, keď kompetentná župná rybárska organizácia, dávala veľký pozor na vysadzovanie pstruhov) aj pri západných hraniciach máme zopár milých vôd ako sú Pinka, Gyöngyös a Répce.
Ja sám putujem raz za rok na Lillafüred k potoku Garadna, kde po povinnej návšteve u Juraja Hoitsy-ho (Pstruhova farma Lillafüred) sa pokúsim uloviť zopár pekných rýb. Garadna je v prvom rade muškárska voda, preto prosím angažovaných tohto odvetvia, aby my odpustili že chytám na prívlač.
Potok tiahnuci sa v údolí Garadny prameni pod Szentlélek, neskôr sa spojí s vodou Sebes a po niekoľkých kilometrov prichádza do jazera Hámori.
Medzitým sa stane zopár vecí, menovite to, že vďaka ročne viackrát vysadeným pstruhom sa do potoka dostáva výborná pstruhová obsádka.
Mal som už príležitosť chytať na Garadne v augustovej horúčave,podmienky neboli ideálne vzhľadom na nízky stav vody.
Všetko bolo iné v apríli počas topenia snehov, keď krátky, tichý potok vykročiac za svojho koryta produkoval záplavové stavy. No potom sa mi konečne podarilo vystihnúť aj taký deň, keď bolo dosť vody v Garadne a dalo sa aj vláčiť.
Koryto potoka Garadna je hlboké 0,2 -1,0 m a široké 1,5 – 2,5 m. Je spestrená splavmi a zapadnutými stromami, loviteľná je po dĺžke štyri až osem kilometrov. Miestnu povolenku je možne si kúpiť na pstruhovej farme. Chytal som s krátkou udicou, tenkou šnúrou a maličkým rotačným blyskáčikom. Ryby som chytal vo víroch tvoriacich sa pod splavmi, inokedy z úkrytu spod príbrežných kríkov. Po krátkom súboji som ich púšťal naspäť do vody.
Kto už chytal ryby na vážnejších potokoch, na väčších riekach, na jazerách s bohatou pstruhovou obsádkou, kde sa dalo muškáriť alebo vláčiť aj z člna, pre toho bude menej napínavá prípadná korisť našich plytkých potokov, ale aj tak to celé ma svoju krásu a výnimočnosť. Viac hodín som prečesával breh potoka Bózsva, stál som po kolená v burine, a na zablatenom, zosypanom brehu som chytil iba dva pstruhy dúhové. Viem, že to nie je veľa, ale bol som veľmi sťastný, že som ich ulovil, vyfotil a nakoniec pustil na slobodu.
Ryby sme vysadzovali rok pred tým s nadšenými členmi Mühosz-u (štátne združenie muškárov) a nehanbíme sa vyriecť, mali sme určité výhrady. Zlé správy sa rýchlo šírili , ani nie celý deň po vysadzovaní sa objavili tí miestny, ktorý sú majstrami pytliačenia. Našťastie čestnejší ľudia, ochrancovia prírody a mestská polícia to nenechali tak. To, že sa v potoku dajú chytiť pstruhy aj dnes, je výsledkom prísneho vystupovania.
Vráťme sa, ale späť na Garadnu. Musíme s patričnou cťou a vďakou spomínať na bývalých vedúcich Maďarského Kráľovského Lesného hospodárstva, ktorý v roku 1932 niekoľko kilometrov od jazera Hámori vybudovali chovnú stanicu pstruhov. Dnes tam chovajú pstruha potočného, pstruha dúhového a sivoňa potočného. Na vybudovanie chovnej stanice pstruhov už bol podaný návrh aj skôr. V roku 1906 Otto Hermann navrhoval pre Štátny Rybárský Inšpektorát vybudovanie pstruhovej farmy v údolí Szinva. Z plánu sa nakoniec neuskutočnil nič, miesto toho sa postavili vily a kúpalisko a samozrejme jedna skládka na drevo.
O predchádzajúcich udalostiach iba toľko, že do potokov Garadna a Szinva a do jazera Hámori sa vedľa tam žijúcich pstruhov potočných, vysadzovali pstruhy dúhové v roku 1910. To, že počas prác v Lillafüred preložili Szinvu prinieslo do okolia novú pestrú farbu, veď vznikol známy vodopád. Od Štefana Vásárhelyiho vieme že 14. septembra v roku 1931 ulovil anglický rybár za jediný deň 192 ks (60,74 kg) pstruhov začo zaplatil 396,88 pengő (historické Maďarské menu) Hostia hotelu Palotaszálló určite obľubovali pstruhy, preto Vásárhelyi bol nútený po pracovnej dobe chytať ryby na kuchyňu hotela. Vynikajúci vedec nebol hocijakým rybárom 16.novembra v roku 1940 ulovil 125 ks pstruhov.
Vedľa chytania pstruhov bol majstrom aj v love kaprov. V rokoch 1938 -1944 z jazera Hámori vylovil 2691 kg kaprov, 6.augusta 1940 napr. 54,60kg.
Výstavbe v roku 1932 pravú dynamiku dodala skutočnosť, že väčšina pstruhovej obsádky v jazere Hámori ešte v tom roku uhynula. Takto padla voľba na údolie Garadny, kde odborníci usúdili, že bohato prekysličená voda z prameňa Margit, ktorá ma stálu teplotu je vhodná na doplňovanie jazier a na výchovu ikier.
Prvý transport ikier došiel 1.marca 1933 z Traissmaneru, a neskôr z Podhradia Znió. V čase príchodu zásielky ikier sa dostal na farmu István Vásárhelyi do funkcie lesná stráž. Vásárhelyi skôr, v rokoch 1912-1914 pracoval v Sedmohradsku na jednej pstruhovej farme. Bol to výnimočne nadaný človek s veľkou odbornou skúsenosťou. Do práce sa pustil s obrovským elánom a onedlho sa začalo vytváranie vlastnej obsádky samičiek, ktoré boli odchytené z okolitých potokov.
Fotky a text: Botond Zákonyi
